06.04.2023 |
Správy
Spartak urobil včera rozhodujúci krok do finále pohára, keď v odvete zdolal Trenčín hladko 3:0. Zápas však nebol taký jednoduchý, ako by možno nahováral výsledok. Najmä prvý polčas, keď bolo ešte všetko otvorené, veľa futbalovej krásy nepriniesol. Všetko však definitívne zlomil nádherný center za obranu od Erika Daniela tesne pred prestávkou, na ktorý stačilo Romanovi Procházkovi správne nastaviť nohu a definitívne tak zlomil odpor súpera.
„Vedeli sme, že to nebude ľahký zápas, aj keď sme mali jeden gól náskok. Prvý polčas nebol z našej strany úplne ideálny, ale hralo sa o finále. Aj my sme asi boli trocha nervózni, Trenčín nemal čo stratiť a išiel do toho naplno,“ hovorí kapitán, ktorého predchádzajúci gól do siete Podbrezovej ašpiruje na gól mesiaca. Tentoraz by na ocenenie ašpirovala skôr asistencia.
V druhom polčase sa Trenčania ešte striedaniami pokúsili o nemožné, ale rovnako nemožné bolo pre nich dostať sa pred brankára Vantrubu. Gólovú poistku následne pridali Bukata, aj s monoklom na oku, a v závere po peknom slalome, za ktorý by sa nehanbila ani Vlhová, aj Azevedo.
Spartakovci tak postúpili do finále, ktoré si zahrajú na vlastnom štadióne. „Bola to naša motivácia navyše. Vyhrať pohár na našom štadióne by bolo niečo nádherné. Už len to finále si tu zahrať bude úžasné. Som naozaj veľmi rád za celú šatňu, za klub, aj za fanúšikov, že si tu užijú finále a tešíme sa,“ neskrýval radosť Procházka.
V druhom semifinále, ktoré sa ešte nerozohralo, sa stretne Slovan so Skalicou. Z pohľadu šancí na obhajobu by si fanúšikovia zrejme skôr želali Záhorákov, ale ak ide o atraktivitu zápasu, tak derby neprevýši nič.
„Ja osobne chcem veľké derby a chcem, aby tam bol Slovan a chcem, aby Trnavčania štadión vypredali,“ bez váhania hovorí Michal Gašparík a pokračuje: „Určite to bude nervózny zápas, lebo pôjde o veľa. Semifinále bolo podľa mňa psychicky ťažšie ako finále. To si môžeme o niečo viac užiť. Je to najväčšie derby na Slovensko a všetci sa budú na to tešiť, bude to v dobrej atmosfére a verím, že aj dobrý futbal a možno so šťastným koncom pre nás.“
V semifinále sa gólovo presadil aj strelec rozhodujúceho gólu z minulého finále Dyjan Azevedo. Veľa možnosti na základnú zostavu nedostáva, ale pri zranení Oforiho nastúpil v ostatných dvoch dueloch od začiatku a nesklamal. Zdá sa, že najmä pohárové zápasy mu sedia, lebo v lige na prvý gól za Trnavu stále čaká. Tréner pochválil najmä jeho prístup k povinnostiam. „Azevedo ukázal najmä charakter. Potrebovali sme pomôcť aj Malženiciam, aby postúpili do 2. ligy, lebo je to dôležité pre našich mladých hráčov. Niektorí nám to odmietli, ale on bol ochotný tam ísť, podával tam dobré výkony a dal ta aj nejaké góly. Tým si zaslúžil aj šancu v A tíme. Dnes predviedol výborný výkon, aj so Slovanom ho bolo cítiť. Bodaj by mu to vydržalo do konca sezóny.“
Straka spomínal
Trenčín priviedol do Trnavy český tréner František Straka. Spomenul, že jeho úlohou je v prvom rade zachrániť Trenčanov v lige a zaspomínal si aj na časy, keď do Trnavy chodil ako hráč Sparty Praha. „Toto tu je pre mňa absolútna nostalgia. Spomínam si ako som tu hrával. Jožko Adamec už, bohužiaľ, nie je nažive, Julo Bielik, Rudo Kramoliš, tiež už nie je živý, Keketi v bránke, Karolko, na ktorého spomíname všetci… Tu tie zápasy boli neskutočné, vyhecované. Vždy to tu malo neskutočný náboj. Toto je bašta slovenského futbalu a vždy bola. Tých reprezentantov, ešte keď sme hrali za Československo, to sa skladalo zo Slovanu, z Trnavy a potom od nás zo Sparty, Slavie a tak ďalej. Veľmi rád na to spomínam. Bol som tu naposledy, keď som trénoval Slovan a to sa štadión ešte iba staval. To keď teraz vidím, aký tu máte stánoček ako hrom, tak klobúk dolu.“
