História

2025/2026

Na lavičke Spartaka nastala po rokoch zmena, Michal Gašparík prijal ponuku Górniku Zabrze a na jeho miesto nastúpil Michal Ščasný. Káder prešiel nebývalou obmenou, viac ako desať hráčov skončilo a rovnaký počet do klubu pribudol. Ako víťaz národného pohára sa klub predstavil v prvom predkole Európskej ligy. Doma podľahol švédskemu Häckenu 0:1 a hoci v odvete viedol vonku 2:1 smolný gól v nadstavenom čase znamenal remízu a vypadnutie do Konferenčnej ligy. Tam žreb prisúdil andelom Hibernians z Malty a po dvoch výhrach s celkovým skóre 7:2 bol ďalším súperom rumunská Craiova. Za zmienku stojí výhra v lige na pôde Trenčína 1:0, kde prišlo Spartak podporiť viac ako 1 300 trnavských fanúšikov.

Prvý duel v Rumunsku sme prehrali 0:3 a čakalo sa na domáci zázrak. Ten takmer prišiel, keď sme viedli doma 4:1 a išlo sa do predĺženia. Tam už skórovali iba Rumuni a po výsledku 4:3 bol koniec európskej cesty. Do klubu pribudol následne navrátilec Taiwo a prišiel aj Khorkheli. V novembri skončil tréner Ščasný a klub dočasne viedol Martin Škrtel. Dosiahol bilanciu tri výhry a jedna prehra. V januári sa na trénerskú stoličku posadil Antonio Muňoz. Pod jeho vedením prišiel do klubu v zime Marin Laušič. Dlhodobú súťaž sme ukončili na treťom mieste, keď pri svojej rozlúčke s domácim štadiónom gól strelil Michal Ďuriš a zabezpečil postup do Európy na ďalší rok.

V národnom pohári sme síce vyhradili Slovan, ale následne nám stopku vystavila Podbrezová.

2024/2025

Trnavský Spartak pokračoval pod vedením Michala Gašparíka v tejto sezóne opäť na troch frontoch. V druhom predkole Konferenčnej ligy nám žreb určil FK Sarajevo a na horúcej pôde v Bosne a Hercegovine sme uhrali remízu 0:0 a v odvete súpera porazili jednoznačne 3:0. Ďalším súperom bola druholigová Wisla Krakow. Do Poľska sme cestovali s náskokom po domácej výhre 3:1, avšak u súpera sa po 90 minútach skončil zápas 2:0 a išlo sa do predĺženia. Oba tímy skórovali a o postupujúcom museli rozhodnúť penalty. Neuveriteľnú drámu vyhrali napokon domáci po stave 12:11 a v Európe sme skončili.

Domáci pohár priniesol opäť finálový duel Spartak Trnava – Ružomberok, tento raz sme nad hlavu trofej dvihli my, keď víťazný gól strelil v Dunajskej Strede Erik Daniel.

V ligovej súťaži Spartaku patrilo po záverečnom 32. kole tretie miesto dva body za Žilinou a jeden pred Dunajskou Stredou. Strelecky sa najviac v lige darilo Oforimu, ktorý strelil deväť gólov. Výhra v pohári znamenala kvalifikáciu do ďalšieho ročníka Európskej ligy.

2023/2024

Spartak sa predstavil Európskej konferenčnej lige UEFA a po vyradení lotyšskej FK Auda, vyzval favorizovaný Lech Poznaň, cez ktorých sa zverenci Michala Gašparíka po výsledkoch 1:2 vonku a 3:1 doma postúpili. Pamätný ostane najmä gól stopéra Lukáša Štetinu nožničkami, ktorý rozhodol o postupe do play-off proti ukrajinskému Dnipro-1. Po domácej remíze 1:1 sa odveta hrala v Košiciach, teda prechodnom domove Dnipra a Spartak postúpil po výhre 2:1 po predĺžení do skupinovej fázy. Los mu prisúdil turecký Fenerbahce, bulharský Ludogorec Razgrad a dánsky Nordsjælland. V skupine Trnava získala jeden bod za remízu v Dánsku a obsadila štvrté miesto.

V domácom pohári sa mužstvo prebojovalo do tretieho finále v rade avšak tentokrát už Košická futbalová aréna nebola pre Spartak šťastná, proti Ružomberku z toho bola prehra 0:1.

V domácej lige skončil Spartak na treťom mieste, o bod za Dunajskou Stredou a dva body pred štvrtou Žilinou a to znamenalo opäť miestenku do európskych pohárov, konkrétne do druhého predkola Konferenčnej ligy. Najlepším strelcom tímu v domácej súťaži sa stal s 10 gólmi Michal Ďuriš.

2022/2023

Spartak si vďaka obhajobe tretieho miesta a zisku Slovenského pohára zabezpečil opäť možnosť zabojovať o európske súťaže. V kvalifikácii o Európsku konferenčnú ligu zdolali v 2. predkole zverenci Michala Gašparíka Newtown celkovo 6:2, po výhrach 4:1 a 2:1. V š. predkole prišla stopka v podobe vyradenia od poľského celku Raków Częstochowa. Snaha o európsku jeseň tak skončila predčasne a tím sa sústredil na Niké ligu a Slovnaft Cup.

V základnej časti najvyššej súťaže sme nazbierali 40 bodov a po dlhodobej časti súťaže nám patrila 3. priečka. Aj po nadstavbe – skupine o titul nám opäť patrila bronzová pozícia s celkovým ziskom 52 bodov. Do brán súperov sme nastrieľali 55 gólov (druhý najvyšší počet za Slovanom). Najlepším strelcom tímu a celej súťaže sa stal 14-gólový Abdulrahman Taiwo.

Cestu v Slovnaft Cupe sme odštartovali penaltovou drámou na ihrisku TJ Slavoj Boleráz. Našťastie sme to zvládli úspešne a ako obhajca trofeje pokračovali ďalej. Postupne prekonávali prekážky, opäť sme sa nevyhli penaltovej dráme. V osemfinále proti Michalovciam museli o všetkom rovnako ako v prvom zápase rozhodovať pokutové kopy. Po postupe do finále proti Slovanu bola na nohách celá Trnava. Finále sa hralo na Štadióne Antona Malatinského. Pred vyše 15-tisíc divákmi to síce nebola najväčšia futbalová krása ale po roku opäť poriadny boj. Hostia otvorili skóre v 57. minúte, ale červeno-čírne farby nezložili zbrane. Práve naopak. Všetko vrhli do útoku v snahe vyrovnať. A prišlo to! 86. minúta a presný zásah Taiwa. 1:1! Po roku sa išlo opäť do predĺženia. V 110. minúte poslal naše farby do vedenia Paur po presnej hlavičke! Celkový výsledok a obhajobu Slovenského pohára spečatil gólom na 3:1 po premenenej penalte Twardzik.

2021/2022

Spartak vďaka tretiemu miestu účinkoval v novovytvorenej Európskej konferenčnej lige. Novinkou bolo, že sa prestal „rátať“ gól na ihrisku súpera a rozhodoval len rozdiel skóre. Prešiel cez maltský FC Mosta, hoci v prvom zápase prekvapivo prehral vonku 2:3. V druhom predkole narazil na rumunský celok Sepsi. Po bezgólovej remíze v Trnave sa v Rumunsku po remíze 1:1 kopali penalty, v ktorých bol úspešnejší Spartak. V 3. predkole mu žreb prisúdil silný izraelský celok Maccabi Tel Aviv. O všetkom rozhodol jediný gól domácich Izraelčanov.

Veľkou udalosťou bol príchod slovenskej futbalovej legendy Martina Škrtela do trnavského Spartaka. Bohužiaľ, odohral iba jednu sezónu a na jej konci oznámil koniec aktívnej kariéry, ktorú mu ukončili zdravotné problémy. Stihol však zdvihnúť nad hlavu pohár za víťazstvo v Slovnaft cupe. Vo finále narazili Trnavčania na Slovan a hoci sa hralo na „neutrálnej“ pôde v Bratislave, tešili sa fanúšikovia v červeno-čiernom. Po základnej hracej dobe sa zápas skončil 1:1, no o víťazovi rozhodla hlavička Azeveda v predĺžení.

V lige bol Spartak na 2. mieste, no na jar sa viac sústredil na pohár a v lige ho predbehol Ružomberok. Najlepším strelcom bol osemgólový Milan Ristovski.

2020/2021

Sezónu začal na lavičke ako tréner Marián Šarmír, ale po prehre na Slovane v 6. kole ho vystriedal Norbert Hrnčár. Ani jemu sa nepodarilo mužstvo výsledkovo dvihnúť a po jesennej časti skončil. Tretím trénerom v tejto sezóne sa stal Michal Gašparík mladší. Mužstvo prebral na 6. mieste, základnú časť končil na 4. priečke a v jarnom finiši ešte stihol predstihnúť Žilinu. Spartakovci napokon obsadili konečný bronzový stupienok. Najlepším strelcom bol deväťgólový Bamidele Yusuf. Začala sa jedna z najlepších etáp Spartaka v histórii.

2019/2020

Pred novou sezónou sa udiala zásadná zmena, keď dovtedajší dlhoročný majiteľ Vladimír Poór predal klub bratom Michalovi a Tomášovi Drobným. Trénerom sa stal portugalský kouč Ricardo Chéu. V predkolách Európskej ligy prešiel Spartak cez Radnik Bijelina až na pokutové kopy a v 2. predkole mu vystavil stopku bulharský Lokomotiv Plovdiv vďaka gólu v Trnave (2:0, 1:3).

V lige sa opäť opakovala situácia z minulej sezóny, keď až v poslednom zápase základnej skupiny ratovali spartakovci postup do hornej šestky. Vyhrali však v Dunajskej Strede 1:0 a postúpili. Do životov však vstúpila korona a na dlhú dobu prerušila nielen bežný život, ale aj ligovú súťaž. V prestávke vymenil Chéua Marián Šarmír a v skrátenej nadstavbe doviedol mužstvo na 4. priečku, ktorá znamenala baráž o postup do Európskej ligy. V nej najskôr jeho zverenci vyradili Trenčín, ale vo finále nestačili na Ružomberok a v pohárovej Európe chýbali. Najlepším strelcom klubu bol aj do tretice Rakúšan Sobczyk so 7 gólmi.

2018/2019

Nestor El Maestro po úspešnej sezóne opustil Spartak a k mužstvu prišiel český tréner Radoslav Látal. V Lige majstrov začali Trnavčania proti bosnianskemu majstrovi Zrinjski Mostar, ktorý vyradili po výsledkoch 1:0 a 1:1. V druhom predkole čakala oveľa ambicióznejšia Legia Varšava, ktorá však doma vyhorela a prehrala 0:2 po góloch Erika Grendela a Jána Vlaska. V odvete v Trnave síce Poliaci vyhrali 1:0, ale na postup to nestačilo. V 3. predkole narazil Spartak na Červenú hviezdu Belehrad a v prvom zápase na pôde súpera remizoval 1:1, keď sa opäť presadil Grendel. V domácom zápase otvoril skóre Bakoš už v 6. minúte, no hneď vzápätí vyrovnal Ben Nabouhane. Zápas dospel do predĺženia, v ktorom o postupe Srbov rozhodol Radonjič. Spartak tak namiesto play off o skupinu Ligy majstrov hral o účasť v skupine Európskej ligy, kde ho čakala slovinská Olympia Ľubľana. Po výhre 2:0 vonku bol favoritom na postup Spartak, ktorý svoju úlohu zvládol a po remíze 1:1 sa mohol radovať zo svojej prvej účasti v niektorej zo skupín.

Žreb prisúdil Spartaku Anderlecht Brusel, Dinano Záhreb a Fenerbachce Istanbul. Trnavčania začali dobre a v otváracom zápase zdolali na svojej pôde najväčšieho favorita skupiny Anderlecht1:0 gólom Oravca. Dovedna získala Trnava v skupine 7 bodov, keď doma ešte pokorila Fenerbahce 1:0 gólom Yilmaza a v Bruseli uhrala bezgólovú remízu. V tabuľke obsadila 3. miesto a na postup jej chýbal jeden bod navyše.

Úspešné vystúpenie v lige si vybralo svoju daň v lige, kde sa Spartaku nepodarilo zachytiť úvod a zimoval až na 8. mieste. V klube skončil dovtedajší prezident Dušan Keketi, tréneri na čele s Radoslavom Látalom aj kompletná kostra úspešného mužstva. Na jar prebral mužstvo Michal Ščasný, ktorý začal mužstvo budovať odznova. V poslednom kole základnej časti bojovalo v priamom zápase o účasť v hornej šestke s nováčikom zo Serede, no prehra 1:3 znamenala, že majster hral len o udržanie sa. Spodnú šestku Trnavčania napokon zvládli a obsadili 7. miesto. Najlepším strelcom mužstva sa stal deväťgólový Rakúšan Kubilay Yilmaz.

Oveľa lepšie sa darilo Spartaku v domácej ligovej súťaži. V Slovnaft cupe postúpil až do finále, kde sa v Nitre stretli so silnou Žilinou. Trnavčania ešte v prvom polčase viedli 3:0, no vedenie neudržali a Žilina vyrovnala. Rozhodovali až penalty, na ktoré vystriedal Boleka Rusov. Spartak vyhral 4:1 a tešil sa zo zisku pohára.

2017/2018

Spartak angažoval namiesto Karhana pomerne neznámeho a mladého trénera Nestora El Maestra. Do mužstva prišli hráči ako Vlasko, Pehlivan, Egho, Čanturišvili a ďalší, ktorí doplnili silnú kostru s Godálom, Greššákom, Jirkom, Slododom, Oravcom, Tothom či Kadlecom. Možno aj absencia v pohárovej Európe Spartaku pomohla k dobrému štartu v sezóne. Po prvýkrát sa hralo novým hracím systémom, keď sa po základnej časti tabuľka rozdelila na dve šestky. Spartak začal tromi víťazstvami, no potom prehral so Slovanom a so Žilinou. Nasledovala séria ôsmich výhier po sebe a už po 10. kole sa Spartak dostal na čelo tabuľky. Základnú časť napokon vyhral s deväťbodovým náskokom pred Slovanom. Dôležitý zápas v boji o titul bolo domáce derby v 4. kole nadstavby. Spartak ho vyhral gólom Ofosuho, čím zvýšil náskok pred Slovanom na 10 bodov, na druhé miesto sa dostala Dunajská Streda, ktorá strácala 9 bodov. V odvete na Slovane síce Spartak prehral 1:2, no tri kolá pred koncom mal náskok na DAC 7 bodov a na Slovan 8 bodov. V 8. kole hostili červeno-čierni práve Dunajskú Stredu a bolo jasné, že ak neprehrajú, oslávia po 45 rokov majstrovský titul. Vypredaný štadión hral svojich vpred a už v 5. min premenil penaltu Godál. Keď v 76. min zobral Egho loptu brankárovi, bolo jasné, že titul sa vráti do Trnavy.Najlepším strelcom Spartaka bol šesťgólový Rakúšan Marvin Egho.

2016/2017

Od novej sezóny prevzal mužstvo ako hlavný tréner Miroslav Karhan. V Európskej lige narazili jeho zverenci v krátkom čase opäť na maltský Hibernians, ktorý zdolali v oboch zápasoch 3:0. V 2. predkole vyradili po výsledkoch 2:0 a 1:1 arménsky Shirak. V treťom kole siahali na senzáciu, ktorou by bolo vyradenie viedenskej Austrie. Na jej pôde vyhral Spartak gólom Kamerunčana Tambeho 1:0. V trnavskej odvete dlho držal postupových 0:0, bo dve minúty pred koncom strelil gól Friesenbichler a rozhodovalo sa napokon až v penaltovom rozstrele. V ňom sa pomýlil iba jeden strelec, v poslednej sérii nedal Mikovič a do play off postúpila Austria.

Ligu poznačilo odstúpenie Myjavy počas sezóny a jej výsledky boli anulované. Spartak skončil napokon až na šiestej priečke a po troch rokoch sa neprebojoval do pohárovej Európy. Najlepšími strelcami boli šesťgóloví Erik Jirka a Robert Tambe.

2015/2016

Predkolá Európskej ligy začali červeno-čierni s bosnianskym Olimpicom Sarajevo. Po dvoch nerozhodných výsledkoch (0:0 a 1:1) rozhodol o postupe gól na ihrisku súpera. Severírsky Linfield v 2: predkole kládol menší odpor a prehral oba zápasy (2:1, 3:1). Stopku vystavil grécky PAOK Solún po tesných výsledkoch. V Trnave remizoval 1:1 a doma zvíťazil 1:0.

V auguste 2015 bol slávnostne otvorený zrekonštruovaný Štadión Antona Malatinského, v tom čase najmodernejšieho štadióna na Slovensku. Spartaku sa však v lige na ňom príliš nedarilo. Po šiestich kolách mal na svojom konte iba jednu výhru a tréner Jarábek abdikoval na svoju pozíciu. Dočasne ho nahradil Branislav Mráz a sezónu dokončil Ivan Hucko. Spartakovci sezónu zachránili a obsadili štvrté miesto, ktoré znamenalo účasť v Európskej lige. Najlepším strelcom bol 15-gólový David Depetris, len o dva góly za celkovým lídrom Van Kesselom.

2014/2015

Leto bolo opäť bohaté na pohárové zápasy. Spartak prešiel postupne cez maltský Hibernians (5:0 a 4:2), gruzínske Zestafoni (3:0, 0:0) aj cez škótsky St. Johnstone (1:1, 2:1). Prvá prehra prišla až v play off proti FC Zurich, ktorý vyhral v Trnave 3:1 a v odvete mu stačila aj remíza 1:1. Domáca futbalová súťaž sa premenovala na Fortuna ligu a Spartaku sa nepodarilo obhájiť 3. miesto, keď klesol o jednu priečku, čo však znamenalo opäť pohárovú Európu.

2013/2014

Od novej sezóny prebral mužstvo Juraj Jarábek a zaznamenal progres. Opäť prišlo k prievanu v kabíne a na hosťovanie sa vrátil z Levski Sofia napríklad Roman Procházka. Mužstvo sa odrazilo takmer z dna a napokon dokráčalo k bronzovému stupienku, čím si vybojovalo účasť v predkole Európskej ligy. Najlepším strelcom bol desaťgólový Erik Sabo.

2012/2013

Úplným protipólom bola nasledujúca sezóna. V Európskej lige sa čakal postup cez Sligo Rovers (3:1 a 1:1), no Steaua Bukurešť vystavila stopku v 3. predkole (3:0 a 0:1). Trápenie prišlo aj v lige. Hoftycha najskôr vymenil Zelenský a toho napokon vystriedal Vladimír Ekhardt. Spartak bol dlho na dne tabuľky a v poslednom kole sa vo vzájomnom zápase rozhodovalo o záchrane v Prešove, pričom domácim by na udržanie sa v lige stačila aj remíza. O výhre Spartaka rozhodol jediným gólom zápasu panenkovskou penaltou Ján Vlasko a Trnavčania sa zachránili v lige. Najlepším strelcom bol opäť Martin Vyskočil so šiestimi gólmi.

2011/2012

Novým trénerom sa stal český tréner Pavel Hoftych. Veľkým návrat do Spartaka zaznamenal legendárny futbalista Miroslav Karhan. Po zastávkach v Betise Sevilla, Besiktas Istanbul, Wolfsburg a Mainz sa vrátil vtedajší rekordér v počte zápasov za slovenskú reprezentáciu do slovenskej ligy.

Trnavčania začali v 1. predkole Európskej ligy, kde prešli cez Zetu Golubovci a v 2. predkole aj cez Tiranu. Veľký dvojzápas odohrali v 3. predkole proti favorizovanému Levski Sofia. V Bulharsku viedli Tomačkovým gólom a hoci prehrali 1:2, vo odvety to bol sľubný výsledok. Doma však polčas prehrali, no Laco Tomaček dvoma gólmi poslal zápas do predĺženia. O postupe Trnavy rozhodli až penalty. V play off o postup do hlavnej fázy už bol úspešnejší Lokomotiv Moskva po výsledkoch 2:0 a 1:1.

Spartak sa výborne naštartoval aj v lige a do posledného kola bojoval o majstrovský titul. Napokon mu chýbali dva body na majstrovskú Žilinu. Najlepším strelcom bol Martin Vyskočil, ktorý dal 8 gólov.

2010/2011

Novým trénerom Spartaka sa stal Dušan Radolský, ktorého asistentmi sa stali Jozef Šuran a Milan Malatinský. V hráčskom kádri prišli k výrazným zmenám, keď dokabíny pribudlo až 20 nových hráčov. Trnavčania však v 23. kole prehrali v Senici 0:4 a vedenie trénera odvolalo. Spartak bol v tom čase na treťom mieste. Mužstvo prebral Peter Zelenský, Spartak obsadil 4. priečku. Najviac gólov strelil Koro Koné – 10.

2009/2010

V Európskej lige sa Trnavčanom príliš nedarilo. V 1. predkole vyradili azerbajdžanský Inter Baku po výsledkoch 2:1 a 3:1, no v ďalšom kole už bol úspešnejší FK Sarajevo. Po prehre v Sarajeve 0:1 dokázali doma len remizovať 1:1, keď inkasovali gól dve minúty pred koncom a z pohára vypadli.

V lige sa Spartaku nedarilo a po prehre v Dunajskej Strede musel skončiť tréner Karol Pecze, ktorého nahradil Peter Zelenský. Spartak napokon obsadil v tabuľke až 7. miesto. Najlepším strelcom sa stal stopér Peter Doležaj, ktorý nastrieľal 9 gólov. Najvyššie víťazstvo zaknihoval Spartak proti Dunajskej Strede, ktorú doma zdolal 7:0.

2008/2009

Spartakovci napokon dokončili sezónu na treťom mieste za majstrovským Slovanom a druhou Žilinou. Najlepšími strelcami boli dvojica Vladimír Kožuch a Martin Hruška, ktorí nastrieľali 8 gólov. Tomáš Klinka sa blysol hetrikom do siete Nitry, pri výhre 5:1. Trnavčania si vybojovali miestenku v predkole Európskej ligy.

2008

V dobrej forme sa Trnavčania predstavili i v prvých jarných zápasoch. Vrchol trnavskej radosti prišiel v závere marca na Tehelnom poli, kde v najväčšom slovenskom derby zvíťazili „andeli“ nad domácim Slovanom gólmi Barčíka, Vaculíka a Kožucha 2:3.

Spartak sa prepracoval do finále Slovenského pohára v Žiline. Trofej napokon získala Pospěchovým gólom zo záverečných sekúnd Artmedia Petržalka. V závere sa ´vyznamenala´ polícia, ktorá zasiahla proti trnavským fanúšikom slzotvorným plynom. Fanúšikovia spísali petíciu na prešetrenie adekvátnosti zásahu. Nič však nezmenila.

V lige sa Spartaku prestalo dariť a po prehre v Trenčíne vedenie klubu odvolalo kouča Mazuru. Do konca sezóny prevzal trénerske kormidlo za nevôle fanúšikov Jozef Adamec. Ligový ročník 2007/2008 zakončili červeno-čierni štvrtým miestom a miestenkou v Pohári UEFA.

Adamec po súťaži prepustil miesto novému trénerovi. Stal sa ním Vladimir Vermezovič. Uznávaný srbský kormidelník priviedol do klubu krajanov – kondičného trénera reprezentácie Dejana Iliča, kapitána Litexu Loveč Nebojšu Jelenkoviča a najmä skvelého brankára Ivicu Kralja. Zbrojenie kvalitnými zahraničnými hráčmi pokračovalo, prišlo viacero zvučných mien. Za Spartak nastúpil prvýkrát v histórii trnavského futbalu španielsky futbalista – Carlos Perez.

Úvod súťaže sa ale tímu nevydaril podľa predstáv. Klub navyše vypadol z Pohára UEFA s gruzínskym WIT Georgia Tbilisi. Tréner Vermezovič sa po domácej remíze so Slovanom vyjadril, že mužstvo nemá majtrovskú mentalitu. Po nasledujúcom 9. kole ho vedenie klubu napriek výhre 2:0 nad Ružomberkom odvolalo. Tento krok spôsobil búrku nevôle medzi klubovými priaznivcami a na dlhú dobu poznačil atmosféru na zápasoch Spartaka.

Po 11 rokoch sa na pozíciu hlavného trénera Spartaka vrátil Karol Pecze s asistentom Petrom Zelenským. Futbalový rok 2008 zakončili červeno-čierni sériou úspešných výsledkov a tretím miestom v tabuľke.

2007

Jozef Šuran však vydržal v pozícii hlavného trénera iba do mája. Po prehre so Šaľou 1:2 ho vymenil Ivan Hucko s asistentom Alojzom Fandelom. Klub zároveň vyradil z kádra dlhoročných hráčov Mareka Ujlakyho a Miroslava Krissa. Turbulentná sezóna sa napokon skončila víťazstvom v prelínačke a konečným deviatym miestom v Corgoň lige.

Ivan Hucko po sezóne odišiel k reprezentácii Bahrajnu. Na jeho post zasadol český tréner Josef Mazura. Pred novým ročníkom Corgoň ligy sa výrazne posilnil i káder. Spartak okrem iných angažoval dovtedy neznámeho stredopoliara Martina Hrušku, ktorý sa stal oporou tímu.

2006

Pred sezónou prišlo k najväčšej rekonštrukcii Štadióna Antona Malatinského za posledné roky. Mesto Trnava zo svojho rozpočtu zafinancovalo prestavbu západnej tribúny, vybudovanie vyhrievaného trávniku, opravu osvetlenia a rekonštrukciu severnej a južnej tribúny. To všetko v celkovej hodnote viac ako 100 miliónov korún.

Slovenský futbalový zväz uskutočnil reorganizácia republikových súťaží, čo pomohlo k návratu medzi ligovú elitu odvekému rivalovi z Tehelného poľa.

Trénerom Spartaka sa stal Jozef Bubenko, no po polovici základnej časti ho funkcionári odvolali a na jeho miesto angažovali Jozefa Adamca. Nedarilo sa ani v pohárovej Európe. Po potupnom vyradení azerbajdžanským Karvanom Jevlach Jozef Bubenko na tlačovej besede vyslovil názor, že v Trnave neexistuje koncepčná práca.

Zlé výsledky a chýbajúca komunikácia medzi klubom a fanúšikmi vyústili do jednej z najväčších kríz trnavského futbalu. Priaznivci prostredníctvom transparentov, protestmi (prvých 10 minút na zápasu s Ružomberkom boli tribúny prázdne) a skandovaním žiadali abdikáciu vedenia a majiteľov klubu. K najsvetlejším bodom jesennej časti patrila elektrizujúca atmosféra a víťazstvo nad Slovanom 2:1. V ďalšom kole však mančaft prehral v Dubnici a definitívne padol do barážovej skupiny.

Cez zimnú prestávku nastal pohyb aj vo funkcionárskych štruktúrach. Jozefa Bachratého vystriedal na poste predsedu predstavenstva Ladislav Kuna. Do funkcionárskeho tímu pribudol aj Štefan Tomášik. Jozef Adamec sa stal metodikom, vo funkcii hlavného trénera ho nahradil Jozef Šuran.

2005

Kormidla trnavskej lode sa ujala dvojica Adamec – Šuran. Vstup do sezóny patril k historicky najúspešnejším v klubových štatistikách. Z deviatich kôl Trnavčania osem krát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ, mužstvo na výjazdoch sprevádzali stovky, ba až tisícky fanúšikov. Cez zimu ožil aj oficiálny fanklub, ktorý rozbehol svoju činnosť ako občianske združenie. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad Artmediou 1:0 síce zaplavili rozradostení diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych, súboj o titul sa zúžil na duo Artmedia – Ružomberok. Na konci súťaže napokon oslavovali Liptáci. Trnava skončila tretia a vybojovala si miestenku do Pohára UEFA.

2004

Futbalový odborník Jozef Vukušič začal pri mužstve dobre. V pohárovej Európe dotiahol Spartak až do 3. kola Intertoto cup-u, kde ale vypadol so Slavenom Belupo. V lige sa mu už ale tak nedarilo. Zisk šiestich bodov z deviatich ligových kôl predznamenalo ďalšiu výmenu na poste hlavného kormidelníka. Futbalovému slovenskému Rímu sa upísal Milan Lešický, ktorý si za asistenta vybral práve Vukušiča. Lešickému sa podarilo výkonnosť stabilizovať a z boja o záchranu vytiahol družstvo napokon na solídnu piatu priečku. S klubom však odmietol predĺžiť zmluvu a od novej sezóny viedol tím opäť nový kouč.

2003

Úvod sezóny pod taktovkou nového trénera Miroslav Svoboda azda ani nemohol byť horší. Už fiasko v Intertoto cupe naznačilo, že v trnavskom súkolí niečo škrípe. Po štyroch ligových prehrách v rade vedenie po 15. kole odvolalo Svobodu a trénerského žezla sa ujal športový riaditeľ Stanislav Jarábek. Výmena mužstvo vzpružila natoľko, že sa opäť začalo uvažovať o tých najvyšších métach. Záhadná strata formy v jarnej časti ale odťala Jarábkovi hlavu. Do konca sezóny „dokočíroval“ trnavskú loď Vladimír Ekhart. Červeno-čierni obsadili opäť štvrtú priečku, majstrom sa stala po tretíkrát Žilina, z ligy vypadol Slovan Bratislava. Spartak v tomto ročníku zaznamenal aj dva kuriózne výsledky. V 16. kole deklasoval belasých na Tehelnom poli 0:4 a v 32. kole zaznamenal hanebnú prehru 6:0 na banskobystrických Štiavničkách.

2002

Návrat do ligy bol famózny. Víťazstvo 3:1 nad úradujúcim majstrom zo Žiliny sledovalo v 6. kole 16 692 divákov. Eufória neskôr po sérii neúspešných výsledkov upadla. Záver jarnej časti bol ale opäť veľkolepý. Výhrou 4:3 nad Slovanom Bratislava „andeli“ zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. V ďalšom kole Trnavčania priniesli tri body z Liptova, bodku za sezónou dal strelecký koncert (4:0) proti Púchovu, čo znamenalo konečné štvrté miesto.

2001

Paradoxne, po zostupe do druhej ligy sa objavil nový silný sponzor. Káder sa preosial, prišlo 15 nových „hotových“ hráčov (Hluško, Kriss, Filip,…). Spanilá jazda zverencov Ladislava Molnára naprieč druholigovými štadiónmi zaznamenala prvú výraznú trhlinu v pohárovom dueli na pôde Senca. Vyradenie z pohára odťalo Molnárovi hlavu a na poste šéfa lavičky ho vystriedal Jozef Adamec (po krátkom pôsobení Rastislava Vincúra). Postup do najvyššej súťaže potvrdil mančaft v priamom súboji na pôde konkurenta z Ličartoviec. Radosť Trnavčanov bola v ten deň dvojnásobná, keďže hokejový reprezentanti získali v tento deň zlato na Majstrovstvách sveta. 🙂 Mimochodom, priemerná návštevnosť na domácich zápasov bola v druhej lige 2 849 divákov. Takou sa nemôžu pochváliť ani niektoré Corgoň-ligové kluby.

2000

Nové milénium sa nieslo v Spartaku v znamení prehlbovania ekonomických problémov. Pred sezónou odišlo z mužstva 14 hráčov základného kádra, medzi nimi i osobnosti ako Kamil Susko, Marek Ujlaky, Igor Bališ, Vladimír Leitner… Odchody ale neboli kompenzované adekvátnymi príchodmi a mužstvo sa postupne prepadávalo hlbšie a hlbšie. V závere jesene vystriedal trénera Antona Jánoša Peter Zelenský. Ani postupný návrat Timka, Kostku a Ujlakyho tímu nepomohli. Jar bola čo do výsledkov žalostná. V samotnom finiši ligy siahlo vedenie k ďalšej trénerskej rošáde, no ani Stanislavovi Jarábkovi sa zázrak nepodaril. Pád do nižšej súťaže zo samého dna tabuľky bol neodvratný…

1999

Prípravu na sezónu 1999/2000 viedol nový tréner Anton Jánoš. Asistovali mu Peter Zelenský a Rastislav Vincúr. Z kádra odišli Karhan, Tittel, Mačák, Tomovčík…Prišiel Poljovka z B. Bystrice.

V Pohári UEFA postúpili travčania cez albánsku Vllaznia Škodra do 2. predkola. Tam ich vyradil rakúsky GAK Graz.

V 1999 zimovali na treťom mieste. Nakoniec obsadili 4. miesto.

1998

Jar 1998 sa niesla v duchu vnútorných nepokojov v klube, čo sa odrážalo v nestabilných výkonoch. Vyhrotila sa situácia medzi Galisom a duom Luhový – Adamec. Predstavenstvo klubu odvolalo Adamca z funkcie, preradilo Luhového do B-tímu. V dramatickom finiši skončil Spartak opäť na druhom mieste, opäť za 1. FC Košice.

V Slov. pohári sa Trnava prebojovala až do finále, ktoré sa hralo v Dúbravke proti oslavujúcemu majstrovi 1. FC Košice. Spartak vyhral 2:0 a získal trofej. Podobne skončil aj súboj oboch súperov o Superpohár. Spartak ho získal víťazstvom 3:1.

V PVP prešiel Spartak do 1. kola cez Vardar Skopje, kde ho vyradil turecký Besiktas Istanbul.

Na jeseň 1998 skončil klub po štvrtý krát v slede na prvom mieste. V zimnej prestávke sa na verejnosť dostali správy o finančných problémoch klubu. Jar sa skončila podobne ako predošlé. Nevýrazné výkony hlavne na ihriskách súperov viedli ku konečnému tretiemu miestu. Počas odvety nepomohol ani odchod trénera Galisa, ktorého od 23. kola vystriedal asistent Zelenský.

1997

Trnava pokračovala v dobrých výsledkoch aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28.kole v Bardejove ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4:0. Šok prišiel v poslednom kole v Rim. Sobote, kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1:2 a skončil druhý za 1.FC Košice.

V lete 1997 bol odvolaný tréner Pecze. Trénerom sa stal Galis, asistentom Adamec. Odišli hráči Šimon, Čmilanský, Fišan, prišli Tittel, Horký, Luhový, Jakubech …

V pohári UEFA prešli Trnavčania cez maltský FC Birkirkara do druhého predkola. Tam ich po dvoch prehrách vyradil grécky PAOK Solún.

Na jeseň 1997 neprehral v lige Spartak ani raz, do tretice získal primát jesenného majstra, Luhový strelil 15 gólov. V zime sa do realizačného tímu vrátil Peter Zelenský, opäť na post asistenta trénera.

1996

Zlomový zápas sa odohral v 21. kole, Spartak hostil Humenné. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, flaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z Námestova doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský golman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí.

Dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta as. trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, Jaro Hrabal stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciam. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný!

V slov. pohári sa Spartak dostal do finále po semifinálových súbojoch s Banskou Bystricou. Ten domáci bol zároveň najkolektívnejší výkon jari. Finále sa hralo vo Vranove a Spartak podľahol takmer domácemu Humennému 1:2.

V lete 1996 hral Spartak Intertoto Cup. S bilanciou dvoch víťazstiev, jednej remízy, jednej prehry a skóre 11:3 obsadil druhé nepostupové miesto.

Pred sezónou 1996/97 odišiel as. trénera Keketi. Nahradil ho Alexander Vencel st. Spartak na jeseň prehral len raz a stal sa jesenným majstrom. V zime odišiel asistent trénera Zelenský do Dubnice. Vystriedal ho Miroslav Chlpek.

1995

V sezóne 1995/96 sa spartakovci stali jesennými majstrami. 5. októbra tragicky zahynul tréner brankárov Vlasto Opálek. Nahradil ho Dušan Keketi. Po dobrých jesených výkonoch bola jar veľmi rozpačitá, výsledky nepresvedčivé.

1994

Spartak sa na jar nedostal do skupiny bojujúcej o titul. Od 25. kola trénovali FC Javorek a Císar. Záchrana sa podarila až v poslednom kole, keď siedmy Spartak delil od posledného 12. miesta jedinýn bod!

Pred sezónou 1994/95 začali mužstvo trénovať Pecze, Zelenský a Opálek. Do funkcie manažéra nastúpil Nitran Štefan Baťalík.

Po jeseni 1994 bola Trnava na 3. mieste, nakoniec skončila na šiestom.

1993

Sezónu 1993/94 začal Spartak s trénermi Jurkemikom a Šuranom. V zime prišiel do Trnavy Angličan Nigel McNeil, prvý hráč čiernej pleti v slov. lige.

1992

Pred sezónou 1992-93 silneli problémy s financovaním klubu. To spôsobilo predaj skúsených a angažovanie mladých futbalistov. Jeseň sa niesla v duchu nelichotivých výsledkov zakončených umiestneným na 14. priečke.

1. decembra 1992 zomrel vo veku 72 rokov Anton Malatinský.

Jar 92/93 skončil Spartak na poslednom mieste a od zostupu ho zachránilo rozdelenie federálnej a obnovenie slovenskej ligy.

1991

Na jar 1991 Spartak znovu postúpil do prvej ligy. V Slov. pohári sa cez B. Bystricu prepracoval až do finále. To sa konalo v Ružomberku a súperom Spartaka bol FC Nitra. Trnava získala Slovenský pohár gólom Gabriela.

Sezóna 1991-92 bola opäť kritická. Spartak hral o záchranu. Tá sa podarila až v poslednom kole, kde Trnava zdolala pod Urpínom Bystricu gólom Ujlakyho.

1990

V lete 1990 prebrali trénerskú taktovku Švec a Geryk. Druholigovú jeseň skončili na prvom mieste a darilo sa aj v slov. pohári, kde postúpili do semifinále.

1989

V sezóne 1989/90 zimoval Spartak na 15. mieste. Jar bola výsledkovo ešte horšia. Bolo to krízové obdobie, ktoré sa skončilo zostupom do druhej ligy.

1988

Zabudnúť nemožno na obnovenie činnosti Klubu priaznivcov Spartaka TAZ Trnava na ustanovujúcej schôdzi 18. februára 1988. Prvým predsedom sa stal Ján Valentovič. Neskôr sa názov zmenil na Fan-klub Spartaka.

Vo finále Slovenského pohára, ktoré sa hralo 8. mája v Trenčíne, spartakovcom vytvorilo 7 000 divákov domáce prostredie, napriek tomu prehrali s Interom ZŤS Bratislava 0:1. Hrali v zostave: Opálek – Fašiang, Cabanik, Hucko, Kopčan (35. Solár) – Klinovský, Hutta (79. Brezina), Ekhardt – Broš, Klejch, Duchoň.

Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom SPARTAK ZŤS TRNAVA.

V lete 1988, po štyroch rokoch, nahradil Stanislava Jarábka na poste trénera Ladislav Kuna, asistentom sa stal Dušan Radolský.

1987

Do zimnej prípravy doma a v Piešťanoch nastúpilo mužstvo s veľkými hráčskymi zmenami. Z kolektívu odišli Kavecký do Senice, Súkenník do Serede, Fijalka do Slovana, Svrček do Púchova a brankár Krchňák sa pre zdravotné problémy rozhodol skončiť aktívnu činnosť. Prišlo päť nových hráčov – brankár Gabriška z Bánoviec n/Bebr., Bechera zo Slovana, Mikula z Púchova, Slovák z Matadoru a Róbert Bôžik z Partizánskeho.

V konečnej tabuľke sezóny obsadil Spartak 11. miesto.

Na jeseň 1987, v ligovej súťaži, boli dva výsledky „divoké“ – prehra na Letnej so Spartou 1:5 napriek tomu, že v polčase bol stav 1:1 a víťazstvo nad Sigmou Olomouc 6:4, keď hostia po 120. sekundách viedli 2:0. Kuriózna situácia sa odohrala v Prešove, kde Trnava vystreidala troch brankárov. Chytať začal Opálek, ktorého v 10. min zranil Molka (utrpel otras mozgu, zošívali mu čelo a za štyri dni ho v Bratislave operovali), nahradil ho Gabriška, toho však v závere polčasu zranil Talášek (zlomená lícna kosť, operácia v prešovskej nemocnici) a do druhého polčasu nasúpil v bráne Spartaka záložník Gabriel a udržal si čisté konto! Zápas v Ostrave najskôr pre hmlu odložili, na druhý deň v 62. min (za stavu 3:0 pre Baník) predčasne ukončili a hralo sa až 2.decembra po skončení jesene, Spartak podľahol 1:2. Po štrnástich jesenných kolách bol na 8. mieste tabuľky.

Zimná príprava bola doplnená prvýkrát o halový turnaj. Hralo sa v Žiline, štartovalo osem mužstiev. V skupine Trnava prehrala s Olomoucom 4:6, Žilinou 3:4 a vyhrala nad Banskou Bystricou 7:4. V zápase o 5. miesto porazila maďarský Debrecen 5:3 (Bechera 2, Klinovský, Fašiang, Hucko, M. Malatinský). Najlepším brankárom bol Opálek, ktorý chytal po zranení v prilbe.

1986

Spartaku sa ďalej darilo v Slovenskom pohári. Po semifinálovej výhre doma nad Prešovom 2:0 (Gašparík z 11m, Filo) sa prebojoval do finále, ktoré sa hralo prvýkrát jednokolovo, dejiskom bola 14. mája Prievidza. O víťazstve nad ZVL Žilina rozhodol gólom v 86. min Belanský. Tretie víťazstvo v SP vybojovali hráči: Opálek – Gabriel, Mrva, Hucko, Kopčan – Klinovský (67. Gašparík), Cabanik, Ekhardt, Broš (46. Filo) – Burdej, Belanský.

Vo finále Čs. pohára sa Trnavčania stretli so Spartou Praha. Hralo sa 22. júna v Jelšave pred 6 000 divákmi. Na gól Grigu v 45. min odpovedal v druhom polčase Gašparík, ktorý v 63. min premenil pokutový kop. V predĺžení gól nepadol a na penaltový rozstrel boli úspešní „bílí andeli“ – 4:3. O piate a posledné víťazstvo v Československom pohári sa postarala zostava: Opálek – Fašiang, Hucko, Cabanik, Kopčan – Gabriel, Filo, Klinovský (46. Dian), Ekhardt – Gašparík, Belanský. Spartak si tak vybojoval účasť v PVP.

Z kádra, ktorý sa pripravoval na štart v PVP 1986/87, odišli Gašparík na Cyprus, Mrva do Rakúska a Lackovič do Levíc. Z vojenskej služby v Dukle Praha sa vrátil Peter Fijalka a počas jesene aj Ján Solár z Dukly Banská Bystrica a Michal Svrček z RH Sušice. Pre dlhodobé zranenia a operáciu kolena bol na väčšiu časť jesene vyradený z hry Marián Brezina.

V lige hrali „adely“ naďalej nevýrazne. Po jeseni bol Spartak na 11. mieste.

Žreb v európskej súťaži PVP bol pre Trnavčanov nemilosrdný, Hneď v prvom kole dostali silný bundesligový VfB Stuttgart. Prvé stretnutie sa hralo na pôde finalistu nemeckého pohára 17. septembra. Hoci sa spartakovci celý zápas bránili, gól inkasovali z vymyslenej jedenástky tri minúty pred koncom a gólom Allgöwera aj prehrali. Spartak hral v zostave: Opálek – Fašiang, Cabanik, Hucko, Kopčan – Klinovský, Ekhardt, Filo, Gabriel – Fijalka (90. Broš), Belanský (80. Kavecký).

Odveta v Trnave bola 1. októbra, v hľadisku bolo 15 000 divákov. Zápas sa skončil nerozhodne 0:0, gól sa nepodarilo streliť aj preto že od 53. min hral Spartak oslabený o zbytočne vylúčeného Gabriela. Trénerská dvojica Jarábek – Kuna poslala do odvety týchto hráčov: Opálek – Fašiang, Cabanik, Ekhardt, Kopčan – Klinovský, Filo, Dian (88. Broš), Gabriel – Fijalka (73. Svrček), Belanský.

1985

Pred jarou 1985 do kádra pribudol útočník Kavecký z Brezovej, druhým asistentom trénera sa stal Kuna. V poslednom kole Trnava vyhrala na Bohemianse 1:0, čím „klokanov“ pripravila o titul majstra. Získala ho Sparta Praha. V konečnej tabuľke obsadila 9. miesto. Z ligy vypadla Petržalka a na prekvapenie aj Slovan!

Pred letnou prípravouv v r.1985 si na trénerské stoličky zasadla nová dvojica, bývalí hráči majstrovskej Trnavy, Jarábek a Kuna. V ligovej súťaži dosahovali striedavé výsledky, ktorým zodpovedalo jesenné 11. miesto. V slovenskom pohári si počínali úspešne. Po víťazstve v Hurbanove nad druholigovým Agrom 2:1 (Mrva, Gašparík) sa spartakovci vo štvrťfinále stretli doma so ZVL Považská Bystrica. Po remíze 0:0 postúpili do semifinále víťazstvom na pok. kopy 3:1 (premenili Kopčan, Cabanik, Dian).

1984

V semifinále Slovenského pohára stroskotal Spartak na Dukle Banská Bystrica po výsledkoch 3:3 (Filo 2, Martinák) a v odvete vonku 0:1. V lige sa umiestnil na 7. mieste.

V lete 1984 štartovali Trnavčania v Interpohári. Prvým súperom bol FC Zürich, vedený trénerom Ježkom, ktorý sme zdolali doma 2:0 (Fijalka, Cabanik). Druhý zápas, tiež v Trnave, s budapeštianskym Ferencvárosom, sa skončil nerozhodne 1:1 (Brezina), keď Gabriel a Brezina nepremenili pokutové kopy a hostia vyrovnali tesne pred koncom. Ďalším súperom bola Austria Klagenfurt v bránke s Dušanom Keketim, v Rakúsku Spartak vyhral 4:2 (Gašparík, Gabriel, Solár, Šimo) a doma 3:1 (Klejch 2, Brezina). Posledné dve stretnutia vonku prehral – v Budapešti 1:3 (Gašparík) a v Zürichu 1:2 (Dian), v tabuľke 9. skupiny obsadil 2.miesto, víťazom sa stali Švajčiari.

V mužstve nastali v lete 1984 značné zmeny. Pribudli brankár Čaladík a útočník Belanský, ktorí prišli z Levíc, obranca Hucko z Bratislavského Slovana, útočník Klejch z Topoľčian, z vojny v B. Bystrici sa vrátil Cabanik a z Dun. Stredy (poučení odchodom Zelenského) získali administratívnou chybou DAC univerzálneho hráča Ekhardta. Asistentom trénera Javorka sa po odchode trénera Malatinského do rakúskeho St. Pöltenu stal tréner dorastu Radolský.

Zo Slovenského pohára Spartakovci na jeseň 1984 vypadli hneď po prvom stretnutí. Napriek gólu Gabriela prehrali v Dunajskej Strede 1:2. V lige zimovali až na 14. mieste. Na jeseň zomrel dlhoročný masér Spartaka – populárny Dežko Rašla, ktorý vymyslel dodnes používaný symbol a prezývku „bílí andeli“.

1983

Jarná časť ligy bola celkovo úspešná. V konečnej tabuľke znamenala 8. miesto. Za zmienku stojí fakt, že v domácom zápase s Tatranom Prešov (2:0) chytal jubilejné 300. ligové stretnutie Dušan Keketi, ktorý v závere nepremenil pokutový kop!

Potešili žiaci, ktorí pod vedením trénera Richarda Matoviča získali titul majstra Slovenska v záverečnom turnaji v Stropkove pred Slovanom (vyhrali 2:1), Martinom (2:2) a Sninou(2:1).

V Slovenskom pohári vyradili Považan Nové Mesto nad Váhom po remíze 3:3 (Brezina 2, Gašparík) na penalty 4:3. Vo štvrťfinále po víťazstve 1:0 (vlastný gól) v Petržalke boli úspešní aj v domácej odvete 4:1 (Gašparík, Filo, Hodúr z 11-ky, Medgyes) a prebojovali sa do jarného semifinále. V ligovej tabuľke zimovali na 7. mieste.

1982

Liga kvôli príprave na MS 1982 v Španielsku skončila začiatkom mája. Prvoligové tímy Československa, Maďarska a Poľska hrali počas mája Interligu. Spartak dosiahol tieto výsledky: Wisla Krakov 1:2 (Martinák), doma 2:2 (Lančarič 2), Slovan 1:1 (Gašparík), doma 1:3 (Kopčan), Inter v Trnave 2:2 (Cabánik, Gašparík) a 1:4 (Barkóci), teda šesť zápasov bez víťazstva.

Úspech dosiahli žiaci Spartaka ktorí v Topoľčanoch vyhrali nad Baníkom Ostrava 3:2 (Brudňák, Bokor, Gogolák) a získali titul majstra Československa. Pod vedením trénerov Nováka a Fandela boli v kádri okrem strelcov gólov zo známejších hráčov brankár Praj, Hracho, Chorváth, Rakús, Domorák, Bartovič a Milan Malatinský.

Trénerskú taktovku v Spartaku prevzal v lete 1982 J. Javorek. Asistentom trénera a súčasne predsedom trénersko-metodickej rady sa stal A. Malatinský, ktorý sa vrátil po úspešnom pôsobení v rakúskom Eisenstadte. Zmeny nastali aj v kádri, z ktorého odišiel po administratívnej chybe výboru FO Zelenský do Bohemiansu a okrem neho Bielik do Sparty a Cabanik do Dukly B. Bystrica.

Sezóna začala vypadnutím Spartaka zo Slovenského pohára, v ktorom v Petržalke podľahol druholigovým ZŤS 1:2. Gól dal z pokutového kopu Gašparík. Spartak obsadil 13. miesto jesennej tabulky.

1981

V jarnej časti 1981 sa zranil brankár Keketi, nahradil ho Bartoš, no zápas na Lokomotíve v Košiciach musel dochytať od 12. minúty dorastenec Ecker. Smolu mal aj Marián Kopčan, ktorý inkasoval 9 žltých kariet a tri razy nútene odpočíval.

Počas letnej prípravy boli spartakovci na dvojtýždňovom sústredení v kúpeľoch Turčianske Teplice. Tam obhajovali prvenstvo na turnaji o Pohár SNP, ktorý opäť vyhrali. Po návrate domov ich čakali zápasy aj so zahraničnými mužstvami – Dynamo Drážďany 1:2 (Gašparík), Zalaegerszeg 0:2 a Tikveš Kavadarci 4:0 (Bielik 3, Dian).

1980

Jarná časť ligy priniesla uspokojivé výsledky a v konečnej tabuľke 7. miesto.

Vzhľadom na futbalové ME v Taliansku, kde štartovali aj reprezentanti Československa (v kádri bol aj Keketi) sa po skončení ligy v polovici mája 1980 hral tzv. ligový pohár. Mužstvá boli rozdelené do štyroch skupín, trnavčania hrali v tretej s Interom (2:3, 1:7), Trenčínom (0:1, 5:4) a Slovanom (0:0,2:1) a skončili na treťom mieste.

S novým trénerom Kamilom Majerníkom, ktorý po dvoch rokoch vystriedal Valéra Šveca, boli spartakovci v prvej polovici júna 1980 na zájazde v Španielsku, kde dosiahli výsledky: Atletico Madrid komb. 3:2 (Brezina 2, Lackovič), Asunción Pamplona 0:4 a FC Porto 1:2 (Brezina).

Z mužstva odišiel do viedenskej Admiry Ladislav Kuna, ktorý zohral za šestnásť rokov v Trnave 424 ligových stretnutí, čo je dodnes slovenský rekord, ťažko v budúcnosti prekonateľný.

Zimná domáca príprava bola doplnená o dvanásťdňový pobyt v Piešťanoch a desať dní bolo mužstvo v Juhoslávii – Teteks Tetovo 0:1, FK Ichtiman 4:2, Tikveš Kavadarči 0:1 a Vardar Skopje 1:1 (Martinák).

1979

Pred sezónou 1979/80 z kádra odišli F. Kozinka do Žiliny, Brath a Matovič do Bohumína, Fekete do Hlohovca a Takács do Šale. Novými hráčmi boli Ján Kolárik z Považskej Bystrice a František Gomola z Bytče. Sedem jarných prehier, z toho dve doma, sa podpísalo na konečnom 12. mieste.

Do mužstva olympionikov Československa zaradil tréner Havránek aj Trnavčana Viliama Martináka. Bola to pre neho odmena za dlhodobé solídne výkony.

Po skončení ligy hrali spartakovci v 5. skupine Interpohára, za súperov mali rakúsku First Viennu (1:1, 3:0), dánsky Esbjerg (2:2, 1:0) a švédsky Kalmar (1:0, 1:0). Skupinu bez prehry jasne vyhrali.

Z kádra odišiel Fandel do Hlohovca trojica Zelenský, Korytina a Švorc narukovala. Z vojenčiny sa vrátili Benčo, Benkovský a Mrva. Úplne novou tvárou bol len Tomaškovič z Jura. Počas jesene sa vrátil z vojny Kopčan a v závere boli do mužstva zaradení dorastenci Medgyes a Lackovič.

V Slovenskom pohári, po vyradení ČH v Bratislave, keď po remíze 1:1 (gól Baďura) sme boli úspešní 3:2 na penalty, vypadla Trnava po prehre 1:2 v Košiciach so ZŤS, hoci do polčasu viedla gólom Gašparíka.

V lige prevládali striedavé výsledky, osobitnú zmienku si zaslúži domáci duel so Slaviou Praha vo 4. kole. V ňom nastúpil na 400-té ligové stretnutie kapitán Spartaka Ladislav Kuna. Po jeseni patrilo Spartaku v tabuľke 10. miesto.

Medzi trénerov prvej triedy pribudli po trojročnom diaľkovom štúdiu aj traja spartakovci – Jozef Adamec, Stanislav Jarábek a Kamil Majerník.

Cez zimnú prestávku odišiel Čerešník do Komárna a Gomola sa vrátil do Bytče.

1978

Jarnú časť ligy možno nazvať remízovou. V konečnej tabuľke patrila Spartaku 9. priečka.

V Dunajskom pohári zohrali trnavčania štyri stretnutia s maďarskými mužstvami a dosiahli tieto výsledky – Haladás Szombathely 2:1 (Gašparík, Baďura) a 0:0 vonku, Rába ETO v Györi 2:2 (Baďura 2) a 2:5 (Gašparík z 11m, Baďura) v Trnave.

Dorastenci Spartaka neobhájili titul majstra Slovenska, keď vo finále s Tatranom Prešov dosiahli výsledky 2:1 a 0:2

Príprava na ročník 1978/79 sa začala pod vedením trénera Valéra Šveca, ktorý sa vrátil z bratislavského Interu po siedmich rokoch. Jeho pomocníkmi boli Kamil Majerník a atletický tréner František Gažo.

Na vojenskú službu do Dukly Tábor odišli Peter Mrva, Ján Paulech a Ján Barkóci. Do kádra boli zaradení vlastní odchovanci z dorastu – Vlastimil Opálek, Marián Brezina, Stanislav Lehotský, Viliam Švorc, z vojenskej služby sa vrátili Jozef Dian a Vladimír Gerič.

Jesenných deväť remíz, vyrovnaná bilancia výhier a prehier, skóre 15:15 a 15 získaných bodov vynieslo Trnavu v jesennej tabuľke na pekné 4. miesto, zo slovenských mužstiev najvyššie.

Spartaku sa opäť nevydaril vstup do Slovenského pohára a na pôde divíznej Petržalky, po remíze 0:0, keď domáci Kadák a náš Gašparík nepremenili v zápase penalty, vypadol na pokutové kopy 3:4.

1977

Úvod jari 1977 sa opäť nevydaril. Skončili sme tesne nad prepadliskom na 14. mieste.

7. marca 1977 hralo v Trnave špičkové európske mužstvo – Dinamo Kyjev, víťaz Svetového pohára ´75 na čele s Olegom Blochinom. Spartak podľahol 1:2, gól dal desať minút pred koncom Baďura.

Úspech dosiahli starší dorastenci Spartaka, ktorí po výsledkoch 3:2 a 4:0 s Humenným získali titul dorasteneckého majstra Slovenska. V kádri boli Opálek, Kocian, Švorc, Benkovský, Szalay, Brezina, Krišák, Štefan Malatinský, Klinka, Hasselman, Lehotský, Hlubina, Koszegy. Na titul majstra Československa však chlapci nedosiahli, keď po víťazstve doma 1:0 podľahli Zbrojovke v Brne 0:3.

V lete 1977 rozvíril futbalovú hladinu prestup dlhoročnej opory Spartaka a miláčika hlavne ženskej časti obecenstva Karola Dobiaša do pražského Bohemiansu. O odchode „Patina“ z Trnavy rozhodli jeho vysoké finančné požiadavky, a preto výbor FO dal súhlas na prestup. Mnohí fanúšikovia boli z tejto zmeny rozčarovaní a sklamaní.

Trénerskú taktovku v mužstve prevzal Viliam Novák, pomocníkom mu bol Kamil Majerník. Druhý asistent Jozef Adamec znova obul kopačky a obliekol dres Slovana Olympie Viedeň.

Do kádra ligového mužstva pribudli obrancovia Milan Čerešník z Topoľčian, Marián Kopčan zo Žiaru nad Hronom, útočníci Ondrej Takács z Nitry a Ján Barkóci zo Senice. Ďalší dvaja – tretí brankár, odchovanec Spartaka Ján Paulech a záložník Ján Stanko z Partizánskeho boli v širšom kádri, no do ligových bojov nezasiahli. V polovici jesene pribudol do kádra ešte Miroslav Chlpek z Banskej Bystrice.

Po jeseni 1977 bolo Spartak na 13. mieste.

Sklamaním bolo aj vyradenie zo Slovenského pohára po prehre v Bratislave s druholigovou ČH 1:2, náš čestný úspech dosiahol Barkóci.

Počas zimnej prestávky odišli z mužstva Jaroslav Masrna do Serede, Štefan Slanina ml. do Levíc a Rudolf Kramoliš na vojenskú službu do Dukly Tachov. Novými hráčmi medzi „bílími andelmi“ boli obranca Peter Macúch z Dubnice, záložník Richard Matovič z Nového Mesta nad Váhom a vlastný odchovanec Marián Brezina.

1976

V konečnej tabuľke sezóny 1975/76 obsadila Trnava 10. miesto so ziskom 29 bodov a aktívnym skóre 35:22.

V Slovenskom pohári vyradil Spartak ZVL Žilina po výhre 5:0 (Baďura 2, Kayser, Benčo a Kuna). V semifinále však doma zaslúžene podľahol bratislavskému Slovanu 0:2.

Na ME 1976 v Juhoslávii reprezentoval v mužstve Československa aj Trnavčan Karol Dobiaš. Hral proti Holandsku v Záhrebe i vo finále proti NSR v Belehrade, kde strelil aj náš druhý gól a výrazne pomohol k celkovému prvenstvu a zisku titulu majstra Európy, o ktorom sa definitívne rozhodlo v penaltovom rozstrele. O víťazovi rozhodla nezabudnuteľná Panenkova jedenástka.

Spartak hral opäť v letnom Interpohári, v šiestej skupine dosiahol celkové prvenstvo a cieľovú prémiu 10 000 švajčiarskych frankov. Rozhodli o tom tieto výsledky: doma s nórskym Lilleström 5:1, švédskym Atvidabergs 3:1, v rakúskom Salzburgu 3:1, odveta v Nórsku 1:1, vo Švédsku 3:0 a doma s rakúšanmi 2:0. Tento posledný súboj prešiel do histórie trnavského futbalu tým, že po prvýkrát sa hralo pod umelým osvetlením o sile 2100 Lux. Prvými strelcami gólov pri umelom svetle boli Gašparík a Kramoliš.

Úvod do ročníka 1976/77 sa Trnave nevydaril. Prvé tri stretnutia prehrala a dala len jeden gól z jedenástky. Po domácom víťazstve nad Teplicami 2:1 (Fandel, Adamec) získala v nasledujúcich troch zápasoch len jeden bod za domácu remízu so Sláviou.

S aktívnou kariérou sa rozhodol skončiť dlhoročný trnavský kanonier Jozef Adamec. Po takmer osemnástich sezónach definitívne zavesil kopačky na klinec a od utorka 5. októbra sa stal asistentom trénera Milana Moravca.

Do kádra Spartaka boli zaradení dorasteneckí reprezentanti – záložníci Miloš Klinka, Peter Zelenský a útočník Vladimír Korytina. Z celku juniorov prešiel do „áčka“ stopér Peter Mrva.

Zmeny v kolektíve priniesli obrat vo výsledkoch. V zostávajúcich štyroch domácich stretnutiach (Lokomotíva 1:0, Slovan 2:0, Žilina 1:0, VSS Košice 2:0) naplno bodovali a neinkasovali ani jeden gól.

V Slovenskom pohári zohrali spartakovci len jedno štvrťfinálové stretnutie. Vypadli po remíze 0:0 na jedenástky 5:6 v Trenčíne s Jednotou.

Zimnú prestávku vyplnilo sústredenie v Piešťanoch. Z mužstva odišiel len Tibor Jančula do bratislavských Spojov, prišiel dorastenecký reprezentant Vladimír Fekete zo Senca.

1975

Prípravu na futbalovú jar 1975 absolvovali spartakovci po prvýkrát vo Vysokých tatrách. V kádri mužstva prišlo k značným zmenám. Odišli dlhoroční hráči Majerník (Sereď), Hrušecký (Banská Bystrica), Hagara (Martin) a Martinkovič (Senica). V hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici sa objavili mladí perspektívni futbalisti, najznámejší z nich bol neskôr Kramoliš z Hlohovca.

Po semifinálovom víťazstve nad Lokomotívou Košice 3:0 (Jančula 2, Krajčovič), zohrali spartakovci dve finálové stretnutia o Slovenský pohár proti AC Nitra, ktorá vyradila Slovan. Po domácom víťazstve 2:0 (Varadin, Kabát) získali pohár napriek prehre v odvete 1:2, keď v polčase sme vyhrávali gólom Adamca.

Úvod jari 1975 bol dobrý, doma stratený bod s Teplicami (0:0) sme doviezli späť po rovnakej remíze na Slovane pred 30 000 divákmi! V konečnej tabuľke nám patrilo 6. miesto.

Vo finále Čsl. pohára sa Spartak stretol so Spartou Praha, ktorá prekvapujúco vypadla z ligy. V domácom stretnutí vyhral 3:1 gólmi Gašparíka, Kramoliša a Jančulu. Víťazstvo v jubilejnom 15. ročníku pohára potvrdil Dobiaš pražským gólom po ideálnej prihrávke Baďuru minútu pred koncom 1:0.

V letnom Interpohári zohrali trnavčania v 9. skupine šesť stretnutí. Nad BK Kodaň sem vyhrali v Dánsku 5:1, doma 6:1, v Trnave s Belenenses Lisabon bola remíza 2:2, v Portugalsku podľahli 1:2 a s FC Amsterdam, po domácom víťazstve 2:0, bola v odvete na holandskej pôde remíza 1:1. V konečnej tabuľke to znamenalo len druhé miesto (za Belenenses).

Po jednoročnej prestávke hrala Trnava ako víťaz národného pohára v PVP. Boavista Porto, remizovala v Trnave 0:0 a v odvete zvíťazila rozdielom triedy 3:0. Pre Trnavu to znamenalo koniec v prvom kole.

1974

Štvrťfinále PEM na jar 1974 priviedlo do Trnavy maďarský klub Dózsa Újpest. Doma i vonku, po remízach 1:1 (gól Kabát), hostia vyrovnali z jedenástky, odveta v Budapešti 1:1 (Adamec), o postupujúcom rozhodovali pokutové kopy, na ktoré sme prehrali 3:4 (penalty premenili Adamec, Hrušecký a K. Ševčík).

Na jar 1974 vyhrali Trnavčania v lige len tri razy – nad Slovanom 3:2, Slaviou Praha 3:0 a Škodou Plzeň 2:0. V konečnej tabuľke to znamenalo 7. miesto a 29 bodov, len o dva viac, ako mala predposledná, ligu opúšťajúca košická Lokomotíva.

Po víťazstve v semifinále Slovenského pohára nad Interom Bratislava v Trnave 3:0 (Masrna 2, Kuna) sa spartakovci prebojovali do finále, kde ich čakali dve stretnutia so Slovanom, ktorý získal titul majstra. Na Tehelnom poli sa prvý zápas skončil 0:0. Odveta v Trnave dopadla aj po predĺžení zmierlivo 2:2 (Žalud, Zvarík). Kopali sa jedenástky a na tie Spartak prehral 5:6 (premenili Varadin, Masrna , Kramlík, Gašparík, Dobiaš, neúspešný bol K. Majerník).

V letnom medzinárodnom futbalovom Interpohári bol Spartak úspešný a vyhral svoju 6. skupinu. Trnava dosiahla tieto výsledky: s Wislou Krakov 0:0 v Trnave a 2:2 (Krajčovič, Jančula) v Poľsku, s AIK Štokholm 1:0 (Jančula) vo Švédsku a 2:1 (Kuna, Gašparík) v Hlohovci, s Vöest Linz 2:1 (Jančula, Kuna) opäť v Hlohovci a 0:1 v Rakúsku.

Úvod jesene 1974 spartakovcom nevyšiel. V prvých šiestich kolách, z ktorých len dva zápasy hrali doma, tri razy prehrali a trikrát remizovali. Po jeseni zimovala Trnava na ôsmej priečke ligovej tabulky.

Spartaku sa vydarilo štvrťfinálové stretnutie Slovenského pohára v Bratislave na Pasienkoch. Nad Interom po polčase 1:1 vyhral 4:2, góly strelili Masrna 2, Jančula a Adamec.

1973

V jarnom štvrťfinále PEM privítala Trnava pred vypredaným hľadiskom anglického majstra Derby County. Na zápas prišlo 23.000 divákov (záujem v anglicku bol až o 70.000 vstupeniek) a domáci ho vyhrali gólom Františka Horvátha 1:0. Postupu neskôr zabránili dva inkasované góly v odvete.

V sobotu 10. marca 1973 zomrel po ťažkej chorobe obranca Spartaka Peter Valentovič vo veku nedožitých 25 rokov.

Po domácom víťazstve nad Třincom 3:0, keď góly strelili Kuna 2 a Fandel, získali zverenci A. Malatinského už piaty titul majstra Československa. O tento historicky posledný domáci triumf sa pričinili brankári Keketi a Geryk, hráči Dobiaš, Majerník, Hagara, Varadin, Hrušecký, Fandel, Kuna, Masrna, Adamec, Kabát, Bôžik, J. Kolenič, D. Kolenič, Martinkovič, F. Horváth, Kramlík a Pavlák.

Senzačný úspech dosiahol Spartak na turnaji v španielskej La Coruni. Napriek tomu, že prehrával 0:3, dokázal zvrátiť vývoj stretnutia a doslova zmietol z ihriska Ajax Amsterdam v pomere 5:3 (Adamec 2, Hagara, Krajčovič, Kuna). Vo finále, po remíze 1:1 (Dobiaš) v riadnom hracom čase, inkasovali gól až po druhom predĺžení 1:2 a obsadili konečné 2. miesto za Atleticom Madrid.

Pri piatom štarte v PEM trnavčania dvakrát tesne porazili nórskych šampiónov Viking Stavanger. Na pôde súpera zvíťazili 2:1 (Adamec a Martinkovič), v domácej odvete 1:0 (Martinkovič).

Po domácej remíze 0:0 so sovietskym majstrom Zarjou Vorošilovgrad, sa zdalo, že je postup do 3. kola PEM stratený. V odvete však Spartak zvíťazil 1:0 (Martinkovič) a zabezpečil si opäť účasť v jarnom štvrťfinále.

1972

V piatok 10. marca 1972 bola po dohode medzi TJ Spartak a SD Jednota premenovaná reštaurácia na Sereďskej ceste na „Reštauráciu Spartak“.

Po víťazstvách doma nad Duklou Banská Bystrica 8:0, Lokomotívou v Košiciach 1:0 a Interom Bratislava v Trnave 2:1 sa prebojovali Spartakovci opäť do finále Slovenského pohára proti Slovanu Bratislava.

O zisku štvrtého titulu majstra pre trnavský Spartak sa rozhodlo až v poslednom kole. Slovan, ktorý bol na druhom mieste so stratou jedného bodu, prehral v Prešove 1:2 a tak Trnavčania, ktorí hrali v Nitre a gólmi Adamca a Kabáta tam viedli už 2:0, dovolili domácim nakoniec vyrovnať na 2:2.

Získať po titule aj domáci pohár sa spartakovcom nepodarilo. Po víťazstve na Tehelnom poli 2:1 prišla v odvete so Slovanom rovnaká prehra a v predĺžení inkasovala Trnava ďalšie dva góly, čo znamenalo krutú prehru 1:4! Futbalové double sa teda v lete 1972 nepodarilo po roku zopakovať.

Žreb európskych futbalových súťaží určil, že v Pohári európskych majstrov postúpili priamo do 2. kola dve mužstvá – Ajax Amsterdam a Spartak Trnava.

Jesennú časť ligy absolvovala Trnava vcelku impozantne, keď sedemkrát vyhrala a rovnaký počet zápasov remizovala. Jedinú prehru utrpela v Tepliciach v pomere 0:3.

V PEM zavítal na jeseň do Trnavy populárny belgický klub Anderlecht Brusel. Spartak dokázal tento uznávaný krážovský klub poraziť dvakrát 1:0, doma pred návštevou 18 000 divákov gólom Kabáta a v odvete pred zrakmi 37 000 divákov skóroval Masrna.

Do európskej jedenástky roka 1972, ktorú zostavil nemecký časopis Neuer Fussball na základe hlasov vyše 20 odborných časopisov z celej Európy sa dostal aj obranca Spartaka Karol Dobiaš. V obrannej formácii bol s takými hviezdami ako Franz Beckenbauer, Bobby Moore a Paul Breitner…

1971

Na štadióne Spartaka sa na jar 1971 pokračovalo vo výstavbe južnej tribúny. Pôvodný betónový ovál nahradila kovová konštrukcia a hľadisko s výborným výhľadom na hraciu plochu. Kapacita tribúny na státie bola 10 500 divákov.

Ladislav Kuna spolu s brankárom Ivom Viktorom sa zúčastnili na rozlúčkovom zápase legendárneho gólmana zbornej Leva Jašina v Moskve. Obaja hrali vo výbere sveta proti moskovskému Dinamu.

Trnava získala definitívne tretí titul majstra republiky. Rozhodla o tom v stretnutí s úradujúcim majstrom – Slovanom Bratislava. Spartak vyhral doma gólom Adamca 1:0 a priamo pred zrakmi 16 000 divákov detronizoval belasých.

Vo finále Čs. pohára vyhrala Trnava v Plzni 2:1 (Martinkovič, Fandel) a v domácej odvete 5:1 (Kuna 2, Hrušecký, Martinkovič, Adamec), čím získala vo futbalovom svete vysoko cenné double, teda titul aj národný pohár.

Po 15-tich rokoch v službách Spartaka sa rozlúčil s Trnavčanmi dlhoročný kapitán Stanislav Jarábek a na sklonku svojej aktívnej činnosti odišiel do klubu VŽKG Ostrava.

K mužstvu Spartaka sa v lete 1971 vrátil tréner Anton Malatinský, ktorý tri sezóny viedol rakúske mužstvo Admira – Wacker Wien. Jeho asistentom sa stal Valér Švec, ktorý priviedol Trnavu k tretiemu titulu majstra.

Úvod ligy „bílím andelom“ velmi nevyšiel, keď prehrali na Sparte 2:4, v Trenčíne 0:2 a na Dukle v Prahe 0:3. Medzitým vyhrali doma nad Třincom 4:0 a remízou 1:1 so Slovanom Bratislava v Trnave odštartovali dlhú sériu bez prehry, keď v zostávajúcich 25-tich stretnutiach nenašli v lige premožiteľa, šestnásťkrát vyhrali a deväť ráz remizovali.

V Pohári európskych majstrov sa stretol Spartak s Dinamom Bukurešť. Po sľubnej remíze 0:0 na pôde súpera, odvetu v Trnave „zbabral“ a hoci tesne pred koncom stretnutia vyhrával 2:1, dovolil hosťom vyrovnať. Konečný výsledok 2:2 znamenal rozlúčku so súťažou.

V jesennom úspešnom ligovom ťažení osobitne vynikajú dve skvelé víťazstvá. Zbrojovka Brno si odniesla z Trnavy výsledok 7:0, keď štyri góly strelil Jaro Masrna. Druhý debakel „inkasovali“ VSS Košice, ktoré spartakovci odprevadili s výsledkom 6:0. Víťazstvo bolo cennejšie o skutočnosť, že Košičania prišli do Trnavy po jesennej sérii, v ktorej za dvanásť kôl inkasovali len šesť gólov a viedli ligu.

Najlepším futbalistom roka 1971 sa v ankete športového týždenníka Stadión stal s veľkou prevahou opäť obranca Spartaka Karol Dobiaš. Na štvrtom mieste sa umiestnil Ladislav Kuna.

V súťaži čitateľov týždenníka Tip, usporiadanej pri príležitosti 70. výročia organizovaného futbalu na území bývalého Československa pod názvom „Desať zaslúžilých“, sa umiestnili aj štyria Trnavčania: Jozef Adamec, Imrich Stacho, Karol Dobiaš a Ladislav Kuna.

1970

Od 6. januára do 9. februára 1970 boli futbalisti trnavského Spartaka na zájazde v krajinách Strednej a Južnej Ameriky. Štartovali na futbalovom Pentagonale v Mexiku City, kde zohrali štyri stretnutia a obsadili tretie miesto. Ďalšie zápasy odohrali v Peru, Kolumbii a Venezuele, takmer výlučne s reprezentačnými mužstvami.

V jarnej časti ligy spartakovci len štyri razy vyhrali a pri dvoch prehrách až sedemkrát remizovali. Tieto straty bodov spôsobili, že v konečnej tabuľke obsadili „len“ druhé miesto, tri body za Slovanom. Kráľom ligových strelcov sa stal tretíkrát Jozef Adamec, ktorý dal za sezónu 16 gólov.

Novým trénerom Spartaka na jeden rok sa stal po odchode Jána Hucka bývalý dlhoročný hráč Trnavy a dvojnásobný majster republiky – Valerián Švec. Do mužstva pribudol útočník Jaroslav Masrna z Myjavy.

Na futbalových majstrovstvách sveta v Mexiku reprezentovali bývalé Československo aj štyria hráči trnavského Spartaka – Karol Dobiaš, Vladimír Hagara, Ladislav Kuna a Jozef Adamec. Smolu mal Dušan Kabát, ktorý sa do užšieho výberu hráčov nedostal, hoci v kvalifikácii hral.

Jeseň 1970 bola v znamení štartu Spartaka vo Veľtržnom pohári, predchodcovi dnešného Pohára UEFA. Žreb prisúdil Spartaku kvalitných súperov. Cez francúzsky klub Olympique Marseille a nemeckú Herthu Berlin postúpil, 1. FC Koln však úspešné ťaženie spartakovcov v súťaži zastavil.

Víťazom 1. ligy po jesennej časti sa stali spartakovci s náskokom dvoch bodov pred Ostravou a štyroch pred Trenčínom. Z pätnástich stretnutí deväť vyhrali, štyri remizovali a len dve prehrali. Dosiahli impozantné skóre 28:9.

Futbalistom roka 1970 sa stal Karol Dobiaš. Ocenenie najlepšieho získal v ankete obrázkového časopisu Stadión, v hodnotení internacionálov v denníku Mladá fronta i v týždenníku Gól, kde ho na prvé miesto postavili prvoligoví tréneri.

Spartakovci sa cez Duklu Banskú Bystrici (3:2) a Inter Bratislava (1:0) prebojovali až do finále slovenskej časti Čs. pohára. Tu vybojovali dva duely s odvekým rivalom – bratislavským Slovanom a po výsledkoch 2:0 a 0:1 prebral kapitán Spartaka Jozef Adamec na Tehelnom poli víťaznú trofej – Slovenský pohár.

1969

Štvrťfinálovým súperom sa stal AEK Atény. Po tesnom víťazstve doma 2:1 (góly: Kabát a Jarábek) posunula Spartak medzi štyri najlepšie kluby starého kontinentu remíza 1:1. Meno Spartaka Trnava stálo vedľa takých velikánov futbalu ako AC Milan, Ajax Amsterdam a Manchester United!

Semifinále PEM s Ajaxom Amsterdam patrí ku skvostom trnavského futbalu. Škoda prehry v Holandsku 0:3. Napriek nej pamätníci doteraz spomínajú odvetné stretnutie a víťazstvo 2:0 (góly: Kuna 2) ako najlepší zápas v histórii futbalu v Trnave.

Pod vedením trénera Hucka získala Trnava druhý titul majstra republiky. Rozhodla o tom definitívne tri kolá pred koncom v domácom stretnutí so Spartou Praha, ktoré sa skončilo nerozhodne 3:3. Spartak strelil v sezóne 50 gólov, najviac dosiahol Adam Farkaš – 13. Druhý Slovan zaostal znova o päť, tretia Sparta o desať bodov.

Veľký záujem Feyenoordu Rotterdam o služby Karola Dobiaša, ktorý za jeho prestup ponúkol 200 tisíc dolárov, stroskotal na predpisoch ČSAF, ktoré povoľovali odchod až 30-ročných hráčov! A „Patino“ mal vtedy necelých 22 rokov…

Pri druhom štarte v PEM, na jeseň 1969, určil žreb spartakovcom za súpera majstra Malty, Hibernians Paola. Po remíze 2:2 v tejto exotickej krajine Trnavčania v odvete zdolali „Hibs“ 4:0 a prebojovali sa do druhého kola súťaže.

V druhom kole PEM stroskotala Trnava na tureckom majstrovi Galatasaray Istanbul nešťastne žrebom! Po víťazstve v odvete v predĺžení gól nepadol a jedenástky sa vtedy ešte nekopali. A tak o postupujúcom rozhodol žreb…

V prvoligovej súťaži sa na jeseň hrali naviac aj dve jarné kolá. Spartak v nich plne zabodoval, keď vyhral doma nad Interom 1:0 a v Ostrave nad Baníkom 3:0. Celkove získal 25 bodov a obsadil prvé miesto o bod pred Slovanom a štyri body pred Interom.

V ankete redakcie športového obrázkového týždenníka Stadión – Futbalista roka 1969 sa stal víťazom trnavčan Ladislav Kuna pred Ivom Viktorom z pražskej Dukly a ďalším hráčom Spartaka Jozefom Adamcom. V prvej jedenástke ankety sa umiestnil na ôsmom mieste aj tretí trnavčan – Vladimír Hagara.

1968

Pamätný súboj so Spartou zohrala Trnava v Edene na ihrisku Slavie. 40 tisíc divákov zažilo neobyčajnú drámu. V 78. minúte viedla Sparta. Potom však Spartak, po góloch Dobiaša a dvakrát Šveca, za sedem minút vyrovnal! Po zápase diváci, ktorí boli celý druhý polčas za bránou Kozinku, inzultovali trénera Malatinského a hráčov Adamca, Hagaru, Zlochu i Jarábka. A trest pre Spatrtu? Jeden zápas na neutrálnom ihrisku v Kladne, pár km od Prahy … !

V nedeľu, 9. júna 1968, získal Spartak historicky prvý titul majstra Československa, po víťazstve 2:0 nad Jednotou Trenčín. Oba góly v zápase strelil Dušan Kabát. Stretnutie sa hralo v daždi, no napriek tomu ho sledovalo 20 tis. divákov. V poslednom kole sezóny hral „novopečený“ majster na pôde plzenskej Škody a po futbalovom koncerte vyhral presvedčivo 7:0! Kráľom ligových strelcov sa s osemnástimi gólmi už po druhý raz stal Jozef Adamec.

Tréner Anton Malatinský odišiel od majstrovského mužstva po zisku prvého titulu a od 1. júla 1968 prevzal na 2 roky vedenie rakúskeho ligového mužstva Admira Energia Wien. Jeho nástupcom sa na dvojročné obdobie stal odborný asistent Ján Hucko z Bratislavy, ktorý trénoval klub SKS Petržalka.

V prvom kole PEM vyžrebovali Spartaku za súpera švédskeho majstra Malmö FF, prvý zápas sa mal hrať v Trnave 18. septembra. Po vpáde okupačných vojsk do Československa 21. augusta však UEFA prvé kolo prežrebovala a Trnava hrala s rumunským šampiónom Steaua Bukurešť. Po prehre vonku 1:3 v trnavskej odvete 2. októbra zvíťazila 4:0 a vybojovala si zaslúžený postup do druhého kola.

Finále SEP, ktorého prvý zápas sa mal hrať v Trnave presne 21. augusta sa pre zákaz zhromažďovania nehral. Hral sa 16. októbra a Spartak napriek domácemu tesnému víťazstvu 1:0 nad Crvenou zvezdou neuspel, pretože v odvete v Belehrade podľahol 1:4 a pohár neobhájil.

V utorok 5. novembra 1968 sa hralo v Trnave stretnutie Capan 68 – Admira Energie Wien. Bola to rozlúčka Imricha Stacha s aktívnou brankárskou kariérou, ktorú zastavilo nešťastné zranenie v Prešove pri rozlúčke Laca Pavloviča v máji 1966. Súperom Stachom vybraných 21 hráčov bolo mužstvo vedené trénerom Malatinským. Duel skončil zmierlivo 0:0.

V 2. kole PEM vyradil Spartak fínskeho majstra Lahden Reipas Lahti. Prvé stretnutie sa hralo vo Viedni ako predzápas domáceho Rapidu s Realom Madrid. Spartak o svojich kvalitách presvedčil 60 tisíc divákov a po krásnych akciách a góloch vyhral vysoko 9:1! Odveta v Trnave bola formalitou, ktorú spartakovci vybavili v pohode výsledkom 7:1 a postúpili do jarného štvrťfinále.

Na prelome rokov 1968/1969 absolvovali trnavčania, ako jesenní majstri, zimný zájazd do krajín južnej Ameriky. Postupne hrali v Kostarike, Venezuele, Peru a Argentíne. Do Brazílie sa kvôli vízam nedostali. Túto exotickú cestu a kvalitnú prípravu zúročili nielen v lige, ale aj v PEM.

1966

10. apríla 1966 bol založený SPARTAKCLUB- klub priateľov TJ Spartak Kovosmalt pod vedením Viliama Blažka. Zakrátko zanikol a jeho činnosť bola obnovená až v r.1988.

V tomto roku začali Spartakovci odvíjať dodnes neprekonaný rekord. 25. mája 1966 prehrali doma so Slovnaftom BA 1:2. Ďalšia domáca prehra prišla až na jar 1974. Trnavský trávnik bol takmer sedem rokov nedobitný.

Na jeseň 1966/67 mali premiéru Karol Dobiáš, Vlado Hagara a Adam Farkaš. V prvých šiestich kolách šesť krát vyhrali. Zostava bola takmer nemenná: Geryk – Dobiaš, Majerník, Jarábek, Hagara – Hrušecký, Kuna – Farkaš, Švec, Adamec, Kabát.

Kvalitná hra pritiahla priemerne 20 000 divákov na zápas. Jesenný „titul“ Spartak na jar premrhal, najmä po nevýrazných výsledkoch vonku. Predbehli ho Sparta a Slovan.

V tej istej sezóne získala Trnava aj SEP. Vyradila Honvéd Budapešť, Lazio Roma, AC Fiorentina a vo finále porazila Újpest Dózsa výsledkami 2:3 a 3:1.

1965

V sez. 1965/66 prišiel ostravský brankár Geryk, vrátili sa Adamec a Kabát. Formovala sa silná partia. V lige obsadila šieste miesto.

1964

Na jar 1964 prestúpil Adamec do Slovana.

V Sezóne 1964/65 skončil Spartak na 10. mieste. Premiéru mal Anton Hrušecký a vtedy sedemnásťročný Laco Kuna.

1963

V Sezóne 1963/64 prišiel nový tréner – Anton Malatinský. Postup do 1. ligy vybojoval s kádrom: Adamec, Barták, Benko, Čambal, J. Horváth, Hrčka, Jarábek, Kočiš, Kulisievič, K. Majerník, Meliška, Vil. Petráš, M. Púchly, Riška, Slezák, Stacho, Štefko a V. Švec.

1962

V r. 1962 hrali na MS v Chile Štibrányi a vojak Adamec. Vybojovali striebro.

V 1962/63 nastali po neúspešnom vstupe do súťaže zmeny. Odišli Tibenský, Slanina a ďalší. Nepomohlo to.

Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k nár. podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Bolo to 10. októbra a predsedom TJ SPARTAK KOVOSMALT TRNAVA sa stal František Novák, tajomníkom Ivan Kodaj. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy.

1961

V ďalšej sezóne narukoval Adamec do Dukly. Trnava skončila predposledná 14. a zostúpila do druhej ligy.

1960

Prvé stretnutie SEP hrala Trnava na Tehelnom poli pred 50 000 divákmi proti AS Roma a vyhrali 2:0. Aj nariek večnej rivalite fandili Spartaku aj slovanisti. Odvetu v Ríme prehrali 0:1.

Po príchode do Ríma odišiel z mužstva Juraj Kadlec. Vo Vatikáne vyštudoval za kňaza a dnes žije v Kanade. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj ŠtB. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce.

V sezóne 1960/61 sa pri trénerskom kormidle vystriedali Hagara, Gažo a Laskov. Adamec strelil 13 gólov, ale Spartak obsadil len 10. miesto.

1959

V ročníku 1959/60 skončili Spartakovci štvtí. S desiatimi gólmi sa najlepším strelcom stal dnes už nežijúci Jano Šturdík. Umiestnenie im zaručilo štart v Stedoeur. pohári (SEP).

1958

V Sezóne 1958/59 mal Spartak skúsené mužstvo (Stacho“Capan“, Pšenko“Štifo“, Slanina, Tibenský, a pod.). Pribudol mladý Vrbovčan Adamec a i jeho prispením (prvé dva góly) obsadili siedme miesto.

1957

Ročník 1957 bol rozšírený o jar 1958 a tak sa súťaž hrala trojkolovo. Trnava hrala viac zápasov vonku a aj preto skončila deviata. Strieľala málo gólov, ako-tak sa darilo Koišovi a Švecovi, do mužstva pribudol dorastenec Štibrányi.

1956

V ročníku 1956 sa Trnava zachránila až v poslednom kole (9.miesto).

1955

Začiatkom roku 1955 nemal Spartak stáleho trénera a pohyboval sa okolo dna tabuľky. Tréner Fekete priniesol stabilitu s výsledným 8. miestom.

1953

Ďalšie dva roky hral Spartak v B skupine celoštát. súťaže. V 1953 skončil piaty a ďalšiu sezónu postúpil späť medzi ČS elitu.

1952

V ročníku 1952 obsadila Trnava piate miesto. Napriek piatemu miestu z ligy po reorganizácii vypadla. Dovtedajší TJ Kovosmalt dostal názov SPARTAK.

1951

V roku 1951 sa hral prvý krát Čsl. pohár. Trnava postúpila cez Sereď, Dynamitku, Trenčín, Ružomberok a Topolčany do semifinále. V ňom porazila MEZ Židenice 4:0 a postúpila do pražského finále. Na Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1:0, gólom Bolčeka. Zostava bola: Stacho – Križan, Pšenko, Kubovič – Tibenský, Kohúcik – Bolček (Šturdík), Kalivoda, Slanina, Jakubčík, Lančarič. Na konci sezóny opäť postup do prvej ligy.

1950

V roku 1950 požiadal Malatinský o uvolnenie do ŠK Ba, nasledoval ho Benedikovič. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.

1949

Od roku 1949 sa liga hrala systémom jar-jeseň. Trnava hrala ku koncu o záchranu, obsadila deviate miesto.

1948

Na jeseň 1948 sa hrala jednokolová liga bez vyhlásenia majstra a bez zostupujúcich.

1947

Sezónu 1947/48 hrala Trnava opäť v prvej lige. Skončila na 5. priečke, v reprezentácii boli Bolček, Malatinský a Marko.

1946

Po zhoršených jarných výkonoch Trnava hneď po roku vypadla. Rekordná prehra sa zrodila v Kladne (2:12).

V sezóne 1946/47 Trnava divíziu jasne vyhrala doplnená o Štajera, Tibenského, Križana, Podhorca, Zelinku a Pšenku. Skóre bolo 94:30!

1945

V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej čs. ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. sep. doma s Pardubicami (1:1).

1944

Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí SNP bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava.

1943

V roku 1943 prebral funkciu trénera dlhoročný hráč Rapidu Štefan Hadraba. TŠS priviedol k umistneniu na 3. priečke za bratislavskými ŠK a OAP.

Vtedajší káder : brankári – Lukovič, Šarmír obrana – Rychtárik, Stankovič stred – Cisár, Hagara, Tibenský útok – Bolček, Malatinský, Loskot, Ormandy, Lenghardt, Hroznár a Ulehla.

Trnavským futbalistom č. 1 bol v období slov. ligy Fero Bolček. Hrával stabilne za Slovensko a bol naj. strelcom.12 rokov hral v jedných kopačkách.

1942

V sezóne 1942/43 skončil TŠS na 5. mieste. Ligu vyhral nováčik – Oddiel arm. pretekárov OAP Bratislava.

1940

V nasledujúcich dvoch ročníkoch vyhral ŠK Bratislava pred Vrútakami. TŠS skončil 6. resp. 7.

1939

Po vzniku Slov. štátu sa na jar 1939 hrala slov. pohárová súťaž za účasti deviatich klubov, ktorú vyhrala Pov. Bystrica. Rapid skončil na 4. mieste.

V lete 1939 došlo k zlúčeniu ŠK Rapid a ŠK Trnava do TŠS Trnava. Výborné mužstvo Rapidu doplnili najlepší hráči mestského rivala – napr. Vojtech Lukovič, považovaný za jedného z najlepších trnavských gólmanov.

Od jesene 1939 sa začala hrať systémom jeseň/jar, ako najvyššia súťaž, Slovenská liga. Štartovalo v nej 12 mužstiev. TŠS skončil v prvom ročníku na 4. mieste za ŠK Bratislava, Pov. Bystricou a Žilinou.

1938

V roku 1938 oslavovala Trnava 700. výročie udelenia kráľovských mestských výsad. ŠK Rapid usporiadal pohárový turnaj za účasti špičky divízie. Štartovali Fiľakovo, Trenčín, Zvolen a domáci Rapid, ktorý nakoniec turnaj vyhral.

1935

V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvo. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a N. Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení.

V mužstve Rapidu, ktoré trénoval Maďar Gyula Strauss, došlo k radikálnemu omladeniu kádra. Vtedy vychádzali neskoršie hviezdy Fero Bolček a Tóno Malatinský. Brankármi boli Obeda a Šarmír.

1932

Prvý spor Rapid Trnava – ŠK Bratislava vznikol v r.1932. Trnavské ľavé krídlo Fero Masarovič prestúpil aj napriek nesúhlasu Rapidu do BA.

1931

V ročníku 1931/32 vyhral I. A triedu ŠK Trnava o tri body pred Rapidom. V nasledujúcich bol vždy úspešnejší Rapid.

1929

Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazd do Francúzka, Portugalska a Španielska. V Bilbau sa zrodila historická prehra 0:14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlač. kancelária oznámila prehru 4:7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo fut. asociáciu na skut. výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.

1928

V rokoch 1928-1929 vyhral Rapid I. triedu Západoslovenskej župy (ZŽ). Pri druhom prvenstve sa mu podarilo predstihnúť aj I. ČsŠK Bratislava, tretí skončil ŠK Trnava.

1926

Prvé derby najväčších slovenských rivalov sa hralo 21. marca 1926. Na ihrisku Rapidu nastúpili domáci v tradičných červeno-čiernych vodorovne pruhovaných dresoch proti bielo-modrému ŠK Bratislava. Trnava vyhrala 3:1.Dva góly dal Žigárdy, jeden Kozma.

1925

Mestské derby Rapid – ŠK sa hralo celkom 27-krát, s bilanciou 27 16 3 8. Klubové farby ŠK: mestská modrá a žltá. Klubové farby Rapidu: červená a čierna.

Dva silné trnavské kluby mali svoje vlastné štadióny – ŠK v priestore dnešného ŠAM, Rapid na Tulipáne neďaleko žel. stanice.

19. marca 1925 vznikol druhý silný klub ŠK Rapid Trnava. V meste existovali aj ďalšie kluby: AC Sparta Rybník, Meteor Spiegelsaal, ŠK Viktória, ŠK Slavia, ŠK Union, ŠK Tulipán, PFK Pekári, AC Vozovka, ŠK Oratórium, RH Coburgh, ŠK Baťa, ŠK Slovan…

1923

Základným kameňom trnavskej fut. histórie je rok 1923, keď sa 30. mája zlúčil ŠK Čechie a ČsŠK pod názov TŠS Trnava. O rok prišlo k fúzii TŠS a ŠK Trnava, ktorý existoval od roku 1919, pod spoločný názov ŠK Trnava.