02.04.2024 |
Rozhovory
Do slávnostného rámca nedeľného zápasu ideálne zapadlo zavinšovanie jednej z klubových legiend z neskoršej éry. Marek Ujlaky, ktorý v minulom týždni dovŕšil päťdesiatku, síce nezažil titul, ale bol jedným z nosných hráčov generácie, ktorá v deväťdesiatych rokoch rozdávala radosť a plnila štadióny v počtoch, ktoré sú dnes ojedinelé. Hráč, ktorého v počte gólov za Spartak predbehol len Jozef Adamec a v počte štartov Ladislav Kuna – členovia klubovej Siene slávy, kde raz bude mať svoje miesto aj Marek Ujlaky. Po zápase sme sa jubilantom na okamih pozhovárali.
Ujlaky po skončení profesionálnej kariéry hrával ešte dlho na amatérskej úrovni a s futbalom končil pred piatimi rokmi v rodnom Zelenči. V päťdesiatke vyskúšal iný šport a ako sám podotkol, viac adrenalínový.
„Musím sa priznať, že dva roky som kvôli platničke skoro nepobehol, no začal som iný druh športovania a tento víkend som zdolal martinskú ferratu. Bol to nápad mojej manželky Zuzany, ktorá ma trocha oklamala, že to bude iba jednoduchá prechádzka. Keďže je to jednosmerná túra, už nebolo cesty späť, vrátiť som sa nemohol a musel som tie skaly zdolať. Ale za ten pohľad a pocit by tam hore to potom stálo.“
Pred zápasom so Žilinou mu v mene klubu zablahoželal prezident Peter Macho, spolu s jeho synom Marekom a chladné neostali ani tribúny. V desiatej minúte zápasu sa potom pripomenuli spartakovskej desiatke skandovaným potleskom.
„Bolo to veľmi dojímavé. V prvom rade ďakujem klubu, že si na mňa spomenul. Fanúšikovia sa pridali a dali mi patrične pocítiť, že som tu niečo odohral a asi som pre nich niečo znamenal.“
Marek Ujlaky prežil celú svoju kariéru ešte na starom trnavskom štadióne, ten nový si užíva už iba ako fanúšik. „Ja som hrával iba na starom štadióne, ale aj ten mal svoje čaro. Som rád, že sa postavil taký futbalový stánok práve v Trnave, ale zaslúžil by si pravidelne vyššie návštevy.“
Čerstvý päťdesiatnik patril medzi obávaných strelcov. Strelil 87 ligových gólov, ďalšie pridal v pohárových súťažiach. Jeho partia bola na vrchole známa svojím ofenzívnym pressingom, ktorý strašil súperových brankárov. Po góle nepodraďovali a nedali mu vydýchnuť.
„Dnes je iná doba. Viac sa pracuje so všelijakými dátami, prípravy na zápas sú iné, veľa sa analyzuje súper, všetko to je pretaktizované. Čo mne chýba je väčšia živelnosť v ofenzíve. Ja keď som do polčasu nevystrelil šesťkrát na bránku, tak to už sa niečo dialo. Dnes si pozriem štatistiky po zápase a strely na bránku sú 2:2 alebo 3:3, a to mi príde čudné. Futbal je síce rýchlejší, ale všetci sa príliš strážia.“
Do osláv vhodne zapadol aj výsledok zápasu, v ktorom Trnavčania vyhrali nad svojím súperom a odpútali sa pred ním na druhom mieste na rozdiel štyroch bodov.
„Tipoval som, že vyhráme 2:1. Miša som pred zápasom s týmto tipom podpichoval a on mi povedal, že by to bral. Super, že sme vyhrali, lebo liga je vyrovnaná, obzvlášť v nadstavbe je každá výhra dôležitá.“
Trnavčania bojujú stále na dvoch frontoch a v domácom pohári sú v semifinále. Prvý zápas je na programe už túto stredu od 15:30 a keby sa im podarilo prejsť cez Podbrezovú, tak by boli tretíkrát v rade vo finále.
„Prvý zápas bude veľmi dôležitý. Hlavné bude ho vyhrať, či už o gól alebo o dva. Potom sa v odvete uvidí. Myslím, že Trnava za posledné roky, odkedy je tu Mišo, je skúsené mužstvo a bude si to vedieť postrážiť a postúpi do finále.“
V trnavskom drese hráva aj Marekov syn Marek Ujlaky mladší. Na stopérskom poste si v tejto sezóne pripísal zatiaľ tri štarty, no pravidelne nastupuje v druholigových Malženiciach, kde získava cenné skúsenosti v mužskom futbale.
„O futbale sa bavíme stále a pýta sa na rady. Nemá to šťastie ako ja, že som od sedemnástich hrával ligu, no stále ho povzbudzujem a chcem, aby bol pripravený. Musí čakať na svoju šancu, a keď príde, tak ju musí schmatnúť. Všetko má ešte pred sebou.“
