15.10.2024 |
Rozhovory
Peczeho éra, atraktívny a útočný futbal, plné tribúny a veľké emócie. Časy minulé, časy nádherné a trénerská legenda, ktorá aj vo svojom vyššom veku žije naplno športom. Karol Pecze je meno, ktoré poznajú ľudia v Trnave a na Slovensku. Tréner, ktorý s piatimi slovenskými klubmi vybojoval priečky zaručujúce pohárovú Európu a na vlastnej koži zažil aj Ligu majstrov s Košicami. Rodák z metropoly východu precestoval futbalový svet a dnes si už naplno užíva zaslúžený športový a trénerský dôchodok.
Futbal je jeho život a ako tréner mu obetoval takmer polovicu života. Príjemne stretnutie s elegantne upraveným bývalým legendárnym trénerom začalo debatou na aktuálne témy z každodenného života. Na otázku ako vyzerá jeho život a čo mu robí najväčšiu radosť začal odpovedať s jemným prekvapením.
„Tak takúto otázku som nedostal poriadne dlho. Pretože to v minulosti nepatrilo do tých nosných otázok ale dnes je realita iná. Dennodenne sledujem futbalové a športové dianie ale mojim hnacím motívom je udržanie sa v kondícii a v mentálnom a fyzickom zdraví. Čas letí a je ku každému veľmi spravodlivý a môže zanechať pri starnutí určité stopy. Chodím hrávať pravidelne tenis a golf, na ktorý som nemal v minulosti čas, aj keď som pôsobil v Turecku, kde som mal golfové ihriská doslova pod nosom.“
Tomu najdôležitejšiemu, čomu sa nemohol naplno venovať počas bohatej a úspešnej trénerskej kariéry bola najmä jeho rodina a chata.
„Ďalšou oblasťou, ktorá vypĺňa môj život je chata neďaleko Žiliny, kde som začínal s trénerskou kariérou. Od jej vybudovania uplynulo veľmi veľa rokov a nemal som čas ju navštevovať, keďže som stále niekde cestoval. O to viac sa ju teraz snažím využiť. Zároveň splácam veľký dlh voči mojej rodine. Ak sa raz pustíte na trénerskú dráhu, tak ste nonstop v pohybe. Hovorí sa tomu „kočovanie“. Pokiaľ človek dostáva ponuky, tak to znamená, že je o jeho prácu záujem. Na Slovensku som pôsobil v siedmich kluboch a s piatimi sme dosiahli pozície zaručujúce pohárovú Európu.“
Tréner Pecze sa vždy rád vráti do Turecka, kde pôsobil ako tréner a je to jeho obľúbená dovolenková destinácia.
Tréner Pecze absolvoval vo svojej bohatej kariére veľké množstvo derby duelov. Nešlo len o to najväčšie na Slovensku ale aj ďalšie derby medzi inými tímami. So Spartakom to ale pre neho boli vždy historicky najväčšie zápasy.
Karol Pecze počas zápasu proti Banskej Bystrici. FOTO: TASR
„Pri derby zápasoch medzi Spartakom a Slovanom som postrehol fakt, že som pred nimi nemusel nikdy povzbudzovať svojich hráčov. Trnavským fanúšikom sme boli vždy nesmierne vďační za ich prístup a podporu a nikdy nebola snaha to zľahčiť alebo nepodať maximálny výkon. Boli obdobia, keď som prvýkrát prišiel do Trnavy, kedy Spartak na tom nebol kvalitatívne dobre a zachraňoval sa v súťaži. Trvalo nám rok – dva, aby sme vystrčili naše rožky.“
A ktoré derby je pre trénera Peczeho to najpamätnejšie?
„Nikdy nezabudnem na derby pri mojom prvom pôsobení v Spartaku. Bolo to v tretej sezóne na lavičke Trnavy a keď sme boli na prvom mieste a Slovan dostal štyri góly. V Trnave bol vtedy neskutočný futbalový boom. Podarilo sa nám zobudiť divákov svojou hrou. Vo futbale sa teraz často spomína slovo pressing. Keď si uvedomím, že to bolo v 90-tych rokoch a ako prvý som zaviedol v slovenskom klube ofenzívny pressing, tak touto hrou sme si dokázali získať srdcia divákov a výsledky sa dostavili. Z mnohých futbalistov, vtedy ešte „vrabcov“ sa stali známi a kvalitní futbalisti.“
Tréner Pecze si v našom rozhovore zaspomínal aj na zosnulého Jaroslava Mačáka.
Fotografia z legendárnej éry Spartaka. Druhý v poradí Jaroslav Mačák. FOTO: Norika Szombatová
„V spojení s touto érou mi napadne jedno silné meno. Hlboko ma zranilo úmrtie Jaroslava Mačáka, pretože Jarko Mačák bol nosným pilierom našej ofenzívnej hry. Jeho povahovými rysmi a schopnosťami realizovať trénerské zámery bol nosným pilierom našej hry. Cítil som potrebu si na neho spomenúť a bol som aj na poslednej rozlúčke.“
Ľudia sedeli a stáli kde sa len dalo. Starý štadión praskal vo švíkoch a pre trénera Peczeho to boli chvíle na ktoré nikdy nezabudne. V kalendári svietil dátum 29. máj 1997 a pred vyše 19 000 divákmi predviedol Spartak doslova futbalový koncert. Výborne ladiaci orchester Spartaka viedol už do polčasu 3:0 a v tom druhom dorazil Slovan ešte jedným presným zásahom.
Rovnakým výsledkom sme Slovan zdolali aj v auguste 1997.
V ďalšej sezóne už tréner Pecze pokračoval v kariére v 1. FC Košice a do Trnavy sa vrátil ešte raz v sezóne 2008/2009. Už to bolo ale za iných okolností ako pri prvom angažmáne.
„Pri mojom návrate do Trnavy som prišiel do rozbehnutého vlaku. Nemal som možnosť výberu hráčov a pracoval som s tým, čo káder ponúkal. Preberal som už rozbehnuté mužstvo po niekom inom v októbri a nemal som priestor na prípravu mužstva. Počas prvého pôsobenia som rok a pol pripravoval mužstvo a postupne sme sa prepracovali na popredné priečky. Pre každého trénera je dôležité dokonale poznať mužstvo a mať rešpekt, pretože to čo robíte, nerobíte len tak zo srandy. Aj vtedy sa nám podarilo skončiť na treťom mieste a zabezpečiť si boj o Európu.“
Na prvé aj na druhé trénerské obdobie v Trnave má Karol Pecze príjemné spomienky.
„Je pre mňa veľmi príjemné počúvať, ako si ľudia spomínajú na našu éru z 90. rokov a že sa vtedy skutočne oplatilo chodiť na futbal.“
:::
V ďalšej časti exkluzívneho rozhovoru s Karolom Peczem sa dozviete:
Pri akých momentoch mal tréner Pecze zimomriavky?
Prečo sa Karol Pecze rozhodol trénovať Trnavu?
Pohľad experta: Ako vidí blížiace sa derby proti Slovanu?
Sledujte nás aj naďalej.
#FCST
