08.08.2022 |
Správy
Včerajší zápas so Žilinou priniesol atraktívny futbal pre nezainteresovaného diváka, ktorý videl štyri góly. Ten trnavský ich chcel vidieť všetky v Belkovej bránke a keď prvé dva lovil zo svojej siete Takáč, nebolo mu všetko jedno. Obraz hry takému priebehu vôbec nenapovedal, pretože Spartak hral aktívne, tlačil sa pred šestnástku, ale ako to bolo aj v minulých zápasoch, góly dával súper.
Špecifický zápas to mohol byť pre Jakuba Paura. Odchovanec žilinského futbalu prišiel pred sezónou do Spartaka práve z tohto klubu. Cítil to tak zrejme aj Michal Gašparík, ktorý ho poslal na ihrisko od začiatku. Svojich bývalých spoluhráčov na ihrisku nešetril, no ani nespoznával. „Prekvapilo ma, že hrali futbal, ktorý im nie je príliš vlastný. Zatlačili sme ich tak, že museli odkopávať lopty do autu a na to som ja nebol v Žiline zvyknutý. Všetka česť pre Žilinu, ale mali sme vyhrať. Dnes sme mali možno 30-35 centrov, závarov pred bránou bolo neskutočne veľa, no nechcelo nám to tam padnúť.“
Žilinské mužstvo bývalo povestné tým, že určovalo tempo hry, hráči mali loptu na kopačkách väčšinu zápasu, no v Trnave dominovali červeno-čierni. Držím lopty, aj streleckou prevahou a to tých striel mohlo a malo byť viac. Spytovať svedomie si môžu iba za efektivitu.
„Strašne ľahko gól dostaneme a veľmi ťažko ho dáme. Aj dnes to tak bolo a z milióna šancí dáme jeden-dva góly,“ povedal po stretnutí Lukáš Štetina, ktorý odohral výborný zápas. Bojoval vzadu, tlačil sa dopredu a len v druhom polčase mal dve hlavičky, ktoré mali gólové parametre. „Osobne som stále veril, že to otočíme a myslím, že sme to aj mohli otočiť. Videl som na chalanoch, že sme sa zomkli a išli sme si za tým. Ja sám som mal dve-tri hlavičky a keby sme to otočili, mohol to byť veselší večer. Príležitostí sme na to mali dosť.
“Po druhom góle v trnavskej bráne asi málokto na štadióne veril v obrat, čo dali fanúšikovia aj najavo. Hráčom však slúži ku cti, že zápas nezabalili a bojovali ďalej, aj keď sami cítili, že niečo nie je dobré a tie góly neprichádzali ani po tutovkách. Uvedomovali aj nepriazeň fanúšikov. „My sami nie sme spokojní s výsledkami. Chceme vyhrávať a všetci vieme o tom kde a pred kým hráme. Mrzí nás to, ale dnes, aj každý zápas šliapeme za tím, aby sme získavali body.“
Nakoniec sa podarilo po góloch Boatenga a Savvidisa aspoň odvrátiť prehru, hoci Trnavčania bojovali do posledných minút aj o tri body. Ak by mohla byť táto remíza niečím prospešná, tak tým, že ukázala, ako sa dá vrátiť aj do zdanlivo strateného zápasu. Je dôkazom toho, že vyhrávať 2:0 pol hodinu pred koncom ešte nie je dôvod na oslavu a aj takéto manko sa dá zmazať. Presne toto budú spartakovci potrebovať vo štvrtok v Czestochowej. Majú na to dokonca celý zápas, nielen tridsať minút a chcú sa o to pokúsiť znova. Hlavným predpokladom je však strelenie úvodného gólu.
„Veľmi dôležité bude, aby sme dali čím skôr gól. Ak sa nám to podarí, bude to do určitej miery otvorené
