Škoda…

To bolo najčastejšie skloňované slovo po včerajšom zápase s Ludogorcom Razgrad. Favorit zápasu vyhral 2:1, herne mal navrch, vyhrával súboje, mal šance, ale napokon mu to nemuselo stačiť ani na remízu, s ktorou sa nechcel uspokojiť. Hráči isto vedeli ako sa odvíja paralelný zápas, v ktorom Nordsjaelland vyfackal aj Fenerhace 6:1, čo znamenalo, že ak by Bulhari v Trnave stratili body, prišli by o šancu postúpiť zo skupiny. Napokon sa na nich usmialo šťastie z poslednej zúfalej akcie zápasu, pri ktorej Tissera stál na správnom mieste.

Fanúšikovia Spartaka pripravili pred zápasom opäť vizuálne vydarené predstavenie, v ktorom si vypýtali na ihrisko uzdraveného kapitána Martina Mikoviča. Stvárnili ho ako Terminátora a aj takým skúseným hráčom to zamávalo.

„Mal som informáciu už pred zápasom, no keď som to zbadal, tak to so mnou trocha zakývalo. Je to pekné a ja si to vážim. Klobúk dolu. Desaťtisícová návšteva je pekná, ale trocha viac divákov som čakal. Hrali sme posledný domáci zápas Konferenčnej ligy, ktovie kedy to zasa budeme hrať, mohla to byť krajšia rozlúčka,“ hovorí kapitán Spartaka, ktorý dostal šancu na návrat v takomto dôležitom zápase.

„Rozhodovali sme sa, či dáme Šuleka alebo Mikiho. Šulek je viac rozohraný, ale dal som Mikiho aj kvôli tomu, čo bolo pred zápasom a viem, že v takomto zápase chce hrať. Naskočil do zápasu, všetko bolo OK, len na konci nemusel stratiť tú loptu. Dalo sa to vyriešiť inak, ale taký je futbal, rozhodujú malé detaily,“ vysvetlil po zápase tréner Michal Gašparík. Na trávnik sa potom dostal aj Martin Šulek, ktorý musel vystriedať Lukáša Štetinu, keď pri jednom zo šprintov pocítil pichnutie v zadnom stehennom svale a zrejme ho čaká dlhšia pauza.

Z návratu Mikoviča na trávnik sa asi najviac potešil Erik Daniel, ktorý ho zastupoval na kraji obrany, a hoci sa tam trénerom páčil, jemu tento post nevoňal. „Bol som rád, keď som sa mohol posunúť dopredu a aspoň chvíľu som si to užil,“ hovoril po zápase Daniel, ktorý už desať minút po svojom posunutí vyššie vyrovnal a ukázal, že na poste obrancu je ho naozaj škoda. Na začiatku akcie bola Mikovičom zachytená rozohrávka súpera, po Oforiho prihrávke si Daniel urobil priestor na šestnástke a trafil k vzdialenejšej tyčke.

„Dúfal som, že keď tam príde, tak niečo urobí. Erikovi sa to podarilo. Včera som mu poslal video Cancelovho gólu, ktorý dal za Barcelonu a hovoril som mu, toto musíš robiť. Nepotrebuješ triafať vinkel, ty to len traf do tej strany. On mi odpovedal, OK, zajtra to tak spravím a aj to spravil,“ tešil sa Michal Gašparík, lebo Daniel vyrovnal prakticky okamžite po vedúcom góle.

Fanúšikovia sa počas zápasu spontánne potešili hneď trikrát. Najskôr v prvom polčase, keď VAR rozhodol o tom, že gólu Tekpeteya predchádzal ofsajd a gól Ludogorca rozhodcovia zrušili, druhýkrát po vyrovnaní a tretí raz, že keď za stavu 1:1 chytil v samom závere Takáč penaltu Verdonovi.

„Až tak ma to neteší, lebo z toho nemáme nič. Len dobrý pocit. Radšej by som mal menej zákrokov v zápase, ak by sme boli úspešní ako tím. Dnes som mal veľa práce, ale našťastie to boli situácie, ktoré sa riešiť dali. Loptu so videl, nebolo to po odrazených strelách. Som rád, že nejako dokážem pomôcť mužstvu, ale nie som rád, že z toho nemáme body,“ hovorí smutne brankár Spartaka, ktorý bol pod paľbou striel a pochytal množstvo šancí, no pri dorážke tej úplne poslednej bol bezmocný.

Svojho brankára chválili tréneri aj spoluhráči. Erik Daniel však uznal kvality súpera, ktorému vyšla hra vabank. „Taky chytil penaltu, mali aj ďalšie dve šance. Aj my sme mohli dať na 2:1, mali sme asi tri brejky, čo sme mohli využiť a už by sme to dohrali. Je to škoda, mohli sme ich zdolať, mohli sme mať prvé tri body a nemáme nič. Ludogorec však ukázal kvalitu, nebola to úplná náhoda.“

Spartakovci sa netajili tým, že tento zápas chceli vyhrať. Robili pre to všetko. Michal Gašparík všetkými striedaniami, okrem vynúteného Šulekovho, posilňoval ofenzívu. Poslal na ihrisko Bernáta, Ďuričina, Paura a aj striedaním Mikoviča vytvoril priestor pre Daniela. Vediac, že Ludogorcu remíza nestačí, sa v závere hralo od bránky k bránke. Každá strata lopty smrdela gólom na jednej alebo druhej strane. Opäť len škoda, že z viacerých prečíslení nedokázali Trnavčania vyprodukovať klinec do rakvy. „Mám pocit, že my sme ten zápas mali vyhrať. Videli sme ako sa vyvíja skupina a im nestačila remíza, potrebovali vyhrať. Mali šance, zahodili aj penaltu, Takáč bol fantastický a vtedy sme mali udrieť. To by bola tá bodka, ktorú si všetci priali.“

Spartak teda ani na tretí pokus doma v skupine doma nevyhral. S Fenerbace mohol z poslednej akcie zmraziť súpera Ristovski, s Nordsjaellandom sa ku gólu neprepracoval nikto a Ludogorec mu utiekol z lopaty. „Dúfali sme, že pozbierame viac bodov v tej skupine. Na tento domáci zápas sme si verili, celý čas sme o tom rozprávali, že sa s nimi dá hrať, o čom sme sa aj presvedčili. Najlepší domáci bol asi s Fenerbahce, no aj ostatné zápasy boli také, že sa nemáme za čo hanbiť. Išli sme niekedy asi aj nad svoje možnosti. Sme smutní z toho, že nemáme viac bodov,“ zhrnul tri domáce vystúpenia v Konferenčnej lige kapitán Martin Mikovič.

Skupinu dohrajú spartakovci na horúcej pôde v Turecku proti Fenerbahce. To si skomplikovalo svoju suverénnu pozíciu dvoma prehrami a proti Trnave bude musieť ísť naplno, ak chce potvrdiť postup. Môže to byť ďalší zaujímavý zápas.