18.01.2024 |
Správy
Na turnaji Tipsport Malta Cup sa Trnavčania stretli okrem iných aj s českým celkom Sigma Olomouc. Dlhodobým členom tamojšieho realizačného tímu je aj slovenský tréner brankárov, odchovanec trnavského Spartaka, Tomáš Lovásik.
Keďže Hanáci boli ubytovaní v rovnakom hoteli a využili sme túto možnosť a na chvíľu sme s Tomášom zaspomínali na jeho trnavské časy, aj úplné začiatky.
Ako sám povedal, v trnavskej športovej triede ešte na základnej triede pritom začínal ako útočník, lebo v bránke bol veľký pretlak.
„V žiackej kategórii som začínal ako útočník. Mne hovorili, ty si rýchly, dostaneš to do behu a budeš to strieľať, centrovať. Mňa to vždy ťahalo do bránky, no brankárov bolo dostatok, tak som sa vrátil späť do Majcichova, kde sme bývali. Začal som chytať a neskôr ma mamin brat zobral znova do Trnavy, že skúsime. Na štadióne sme hľadali trénera dorastencov, ktorým bol vtedy Richard Matovič. Nenašli sme ho, ale bol tam tréner áčka Valér Švec. Ten nám povedal, že už sme prišli neskoro, mám veľa rokov. Strýko ho však presvedčil, aby to so mnou skúsil a prehovoril ho. Poslali ma na tréning k dorastencom, o pol roka už som chytal dorasteneckú ligu a o rok a pol aj federálnu, čo bolo krásne. Za to by som chcel poďakovať mojim trénerom Matovičovi aj Ladislavovi Lihanovi. Bola to pre mňa taká rozprávka, že sa mi splnil sen. Ani sa mi nesnívalo, že by som niekedy mohol byť profesionálnym futbalistom.“
Aj tvoj príbeh je teda príkladom, že sa netreba opúšťať, ale ísť si za svojím snom.
„Veru tak, nikdy sa netreba vzdávať. Napokon aj s Marekom Ujlakym mladším som sa tu na hoteli bavil, že on prišiel do Spartaka až niekedy v pätnástich rokoch a nič nemusí byť stratené.“
S jeho otcom ste boli spolužiaci, spoluhráči, asi ste sa mali aj so synom o čo baviť…
Už pred dvoma rokmi sme sa spolu bavili, keď bol na turnaji, teraz sme znova trocha zaspomínali. Už v športovej triede som bol chvíľu s Marekom Ujlakym, Marekom Boskovičom, o čosi mladší bol Miro Karhan. V čase aktívnej kariéry sme prišli s Pavlom Pavlúsom, bol tam aj Jaro Hrabal, Rasťo Kostka, ktorý bol o rok starší. Spomenul by som aj bratov Adamčíkovcov, Mária a Andreja, či Joža Miša, ktorý odišiel na Kostariku, kde hrával a dodnes tam trénuje. Sme stále v kontakte, zvyčajne raz do roka sa vracia na Slovensko.
Boli ste silná generácia, z ktorej mnohí v deväťdesiatych rokoch rozdávali radosť a udávali trend v lige. Okrem menovaných napríklad aj Mačák, Leitner, Susko a ďalší. V tomto roku vás všetkých s ročníkom narodenia 1974 čaká okrúhla päťdesiatka.
„Veru, letí to ako bláznivé. Našťastie fungujem v prostredí, kde sú mladí chlapci a potom človek ten vek až tak nevníma. Snažím sa žiť aktívne, na tréningoch som stále v pohybe. Mimo toho chodím rád na bicykel, zahrám si tenis, takže je to stále v pohode.“
Ty si sa po skončení aktívnej kariéry dal na trénerskú dráhu a kontinuálne vedieš v Sigme tamojších brankárov. Ako sa to celé zrodilo?
„Keď prišiel tréner Psotka, tak som ešte chytával a dostal som ponuku, či by som sa nechcel stať hrajúcim trénerom. Nebol som síce jednotkou v bránke, ale bol som ešte aktívnym futbalistom, keď som začal trénovať. Nemal som to nejako v pláne, ale mal som dobrú školu od Šaňa Vencela, ktorý ma viedol v Trnave. Jeho prístup a metódy ma bavili a oslovilo ma to. Všade, kde som od svojho odchodu zo Spartaka bol, tam som chodieval vo voľnom čase trénovať decká. Tak to bolo aj v Olomouci a na základe toho ma asi tréner Psotka oslovil a už je to teda pár rokov.“
Momentálne máte vo svojom kádri aj dvojicu brankárov zo Slovenska. Je to náhoda alebo v tom zohralo úlohu aj to, že si Slovák a máš tamojších brankárov lepšie zmapovaných?
„Matúšovi Macíkovi končila zmluva v Ružomberku, je v ňom potenciál. Je to vysoký chalan, pohyblivý. Tomáš Digaňa chytával v Dubnici, prestúpil do Opavy, kde chytával 1. aj 2. ligu, je to poctivý chalanisko. Je to skôr náhoda, že sú obaja Slováci. Mne sa osobne veľmi páči cesta, ktorou idú s brankármi v Žiline, či v Trnave, kde si vychovávajú vlastných kvalitných brankárov ako Vantruba, Rusov, Takáč. S trénerom brankárov Pavlom Kameschom sa poznáme, aj on chytával v Olomouci, hoci sme sa tu spolu nestretli, ale hrávali sme proti sebe, keď som bol v Jablonci. Vždy, keď sa stretneme, tak si na tie časy zaspomíname.“
Pochopiteľne si na severe Moravy ostal aj žiť, hoci pôvodné plány boli iné.
„Bol som v Olomouci, kde som mal zmluvu na tri roky a doma v Majcichove sme stavali dom. Postupne sa to nejako predlžovalo, deti rástli, mali stále väčšiu väzbu na Olomouc až sme napokon rozhodli dom predať a ostali sme tam. Doma sa rozprávame po slovensky, ale v škole a s kamarátmi deti prepnú na češtinu a ani by nebolo poznať, že sú to Slováci.“
Takže návrat na Slovensko je definitívne preč?
„Nehovorím, že je to definitívne, človek nikdy nevie, momentálne sme v Olomouci, sme tam spokojní, na Slovensko chodíme radi a ktovie, možno sa raz vrátime.“
Od čias, kedy si v Trnave hrával sa veľa zmenilo v meste, ale v klube. V centre vyrástol nový štadión, stihol si už nejaký zápas Spartaka?
„Spartak sledujem, ale na zápase som nebol dlho, väčšinou je to tak, že vtedy hráme aj my. Stále som ostal veľký fanúšik Spartaka a som veľmi rád, že sa mu teraz darí.“
Tomáš Lovásik
Narodil sa 31. júla 1974 a s futbalom začínal v rodnej Trnave. Postupne hrával aj v Trenčíne, v Rimavskej Sobote, v nižších súťažiach v Nemecku až napokon zakotvil v českej lige. Odchytal 136 zápasov v najvyššej súťaži za Zlín, Jablonec a napokon v Olomouci, kde sa po skončení aktívnej kariéry ostal venovať brankárom v klube.
