24.12.2023 |
Rozhovory
Presne pred týždňom odohral Spartak posledný súťažný zápas v roku 2023. Hráči si užívajú zaslúžené dovolenky, niektorí doma v kruhu najbližších, iní vycestovali do zahraničia, prípadne do exotiky za teplom. Túto možnosť využil aj tréner Michal Gašparík, ktorý počas Štedrého dňa rozhodne sneh neuvidí, za to sa bude môcť okúpať. Stihli sme spoločne rozohrať skončenú polsezónu, za ktorou sme sa obzreli a ponúkame prvú časť rozhovoru, v ktorom sa okrem iného dozviete:
– či sa nebál, že po postupe do skupiny EKL zmeškajú ligu a budú mať problém postúpiť do hornej šestky
– čo mu chýba k väčšej spokojnosti
– ktoré letné posily a osvedčili a ktoré nie
Vstup do sezóny nebol ideálny a celkom ste strácali body, paradoxne ste sa rozbehli v čase, keď ste hrali skupinu EKL a bolo to náročné. Dúfal si, že to môžete dobehnúť alebo si mal v hlave aj scenár spred piatich rokov, keď Spartak kvôli Európe „zmeškal“ ligu? Bola aj toto skúsenosť, ktorá napokon pomohla?
„Stalo sa nám to aj minulú sezónu v lete a ťažko povedať, čím to je. Prišlo k nejakej obmene kádra a niekedy si to potrebuje sadnúť. Do toho prišli predkolá, na ktoré sme sa veľmi sústredili. Po postupe do skupiny, akoby z nás niečo spadlo. Dokázali sme veľkú vec a chalanov to posilnilo psychicky, zvýšili si sebavedomie a v Michalovciach sa to začalo lámať. Sadli sme na víťaznú vlnu a to bolo dôležité. Po šnúrach víťazstiev sme nakoniec v tabuľke tam, kde sme. S bodovým ziskom musíme byť napokon spokojní, zlepšili sme sa oproti minulému roku a keby sme toľkoto bodov mali vlani, sme reálne v boji o titul. Tento rok spravil Slovan fantastické výsledky, už niekoľký rok po sebe sú v Európe a tentoraz sa s tým vysporiadali najlepšie a boli dominantní aj v lige, ktorú hladko zvládajú. Pred piatimi rokmi som bol pri mládeži a nejaké veci som vnímal. Snažil som sa z nich poučiť, ale aj od Slovanu, ktorý jediný s tým má reálne a čerstvé skúsenosti. Poučili sme sa aj pri prestupovej politike. Ten scenár spred piatich rokov mi blysol v hlave viackrát a som rád, že sa to nenaplnilo. “
Nazbierali ste na jeseň 36 bodov, čo je napokon o 2 body viac ako vlani o takomto čase. Vcelku asi spokojnosť, ale rozmenené na drobné, kde, kedy a čo tebe najviac chýbalo k maximálnej spokojnosti?
„Odohrali sme 33 zápasov, čo je vlastne jedna celá sezóna a my sme to zvládli za jeseň. Bodový zisk je na hranici našich možností. Nie každý rok sa to môže podariť, hoci nám sa darí už dlhšie obdobie držať sa na priemere dvoch bodov na zápas, čo je hodnota, ktorá predurčuje mužstvo hrať o titul. Naša liga je však špecifická tým, že je tu ten Slovan, ktorý vyčnieva kádrom aj rozpočtom a je ťažké mu konkurovať. Ak to mám rozmeniť na drobné, tak vždy sú v lige aj zápasy, kde papierový favorit zaváha, no dokázali sme body získať v zápasoch, kde sme možno neboli lepším mužstvom, ale zvládli sme ich za tri body. Stále mám v hlave ten Ružomberok, že sme s nimi opäť odohrali veľmi dobrý zápas, dva razy sme vyhrávali, oni boli dva razy pri bránke a dali dva góly. Tri roky sme ich neporazili a to je veľmi dlhá doba, že s priemerným mužstvom nedokážeme v našej lige vyhrať. K spokojnosti vždy chýba vyhrať derby. To posledné bolo nezáživné, oba tímy nastúpili v rovnakom rozostavení, hrali zrkadlovo. Asi by to skončilo 0:0, no chceli sme to cez polčas zmeniť, hrať ofenzívnejšie, na víťazstvo, dali sme dvoch útočníkov a nakoniec nemáme ani bod.“
Ako si vysvetľuješ skutočnosť, že hoci Trnava ma silné domáce prostredie, počas jesene ste získali viac bodov vonku ako doma?
„Máme silné domáce prostredie, ale nie také ako kedysi. Návštevy nie sú na ligu až také vysoké. Ak by chodilo ešte viac ľudí, boli by sme doma silnejší. Vonku sa nám často hrá lepšie, lebo mužstva chcú hrať viac otvorene a vtedy sa naša kvalita a silné stránky ukážu. Keď prídu mužstvá k nám, tak väčšinou iba bránia a musíme to dobýjať . To nie je rébus iba pre nás, ale pre každé mužstvo a len tie najkvalitnejšie sa s tým najlepšie vysporiadajú. Škoda, že nechodí tých divákov viac, chalani by sa vybičovali k zaujímavejším výkonom, tak ako to bolo vtedy, keď bol štadión naplnený. Trnava by bola ešte silnejšia v lige.“
Pred sezónou prišli viacerí noví hráči. Viacerí boli hneď prínosom, niektorí sa nepresadil. Môžeš ich postupne jednotlivo alebo v skupinách charakterizovať?
„Do obrany sme narýchlo zobrali Gorosita, ktorý je síce starší, ale potrebovali sme okamžite nahradiť zraneného Štetinu a ukázal, že je obrovský profesionál. Stará sa o seba a svoje telo, je len škoda, že mal zapálenú achilovku, s ktorou hral aj cez bolesť a napokon sa musel dlhšie liečiť. Verím, že v jarnej časti ukáže svoju kvalitu.
Pri dlhodobom zranení Bolajiho sme chceli zdvojiť pozíciu ľavého obrancu, kde prišiel mladý Breznik. Je to perspektívny hráč, ale aj tak som čakal viac. Viem, čo je ňom a aký má potenciál, ale brzdil ho taký ,detský futbal՚. Musí veľa zlých návykov zmeniť, ale verím, že to zvládne a že bude prospešný. Má totiž také vlastnosti, ktoré nemá ani jeden náš krajný obranca. Má výborné fitnes dáta, ktoré sú na úrovni európskych parametrov a naši hráči ich v lige nedosahujú.
Šuleka sme brali ako skúseného hráča, skôr na zdvojenie pravej strany a myslím, že ukázal slušný potenciál. Vždy, keď dostal šancu, tak nesklamal. Keby ich dostal viac, tak jeho výkonnosť môže ísť ešte vyššie. Keď bolo treba zakryl pravú stranu a zaujímavý je aj smerom dopredu.
Z Trenčína sme zobrali dvoch najkvalitnejších hráčov – Bainoviča s Azangom. Ktorí prišli zadarmo. Potrebovali trochu času na adaptáciu, ale postupom času ukázali obaja prečo sme ich brali a aké majú kvality. Sami dvaja veľmi výrazne prispeli v bodovému zisku počas jesene. Rozšírili konkurenciu v mužstve ako sme chceli.
Zeljkovič prišiel na kľúčovú pozíciu, kde odišiel Savvidis. Vtedy sme si mysleli, že sme našli možno ešte lepšieho hráča a dnes to môžem povedať úplne otvorene, že je to tak. Hlavne je to perspektívny futbalista, na ktorom môže klub aj finančne profitovať. Uvidíme, ako sa bude jeho kariéra vyvíjať.
Na jeho pozíciu sme brali aj Ricarda Peňu. Jeho brzdilo to, že tu bol iba na hosťovanie a nemohol hrávať v Malženiciach, kde by sa dokázal rozohrať a mohli sme ho lepšie spoznať. Veľmi ho limitovalo, že neovláda angličtinu. Keď sa spoja tieto dve veci, že nám nerozumie a my mu nedokážeme naplniť minutáž v 2. lige, tak sme sa rozhodli pre ukončenie jeho hosťovania. Výkupná klauzula bola dosť vysoká a vieme, že v lete by sme ju zaňho neboli ochotní zaplatiť. Nemá preto zmysel, aby tu ďalej pokračoval.
V lete sme hľadali útočníka a našli sme Marca Djuričina, ktorý má kvalitný životopis a zo začiatku to aj ukazoval, že je to výborný futbalista a najmä strelec. Potom prišli problémy so srdcom a Marco nám vypadol na veľmi dlhú dobu. Verím, že Marcova šanca v Trnave ešte príde.
Po postupe zo skupiny sme zohrali troch ďalších nových hráčov. Bernáta, ktorý bol po zranení, ale je to fantastický hráč, ktorý odišiel z našej ligy za nemalú sumu a mal vydarené obdobie aj v Belgicku. Výborne naskočil od prvého zápasu, keď dal gól v Michalovciach. Potom postupne prišiel útlm, aj zranenie, ale je to hráč, ktorý ma obrovský potenciál a zatiaľ ho ešte v Trnave úplne nenaplnil. Má na to ešte pol sezóny a verím, že naplní očakávanie, ktoré doňho vkladáme, lebo v našej hre môže byť rozdielovým hráčom.
Hľadali sme skúseného útočníka, čo sa podarilo na poslednú chvíľu v osobe Miša Ďuriša, čo sa ukázalo ako veľmi správny krok. Vsadili sme na veľmi mladého stopéra Đuriča, ktorého sme uprednostnili pred overenými menami a skúsenejšími hráčmi. Vidíme v ňom veľký potenciál do budúcnosti a myslím, že to aj ukazoval. Škoda, že ho pribrzdilo to nešťastné zranenie v domácom zápase s Nordsjaellandom.“
Vybojovali ste si skupinovú fázu EKL od 2. predkola. Vyradili sme dvoch súperov vyššie nasadených. V skupine ste v ťažkej konkurencii bodovali len raz. Vypredali ste štadión. Čo boli tie top okamihy tej jesene z tvojho pohľadu a kde máš pocit, že sa mohlo podariť viac?
„Pre slovenský tím je to úspech prebojovať sa cez všetky tieto predkolá, lebo koeficienty nemáme ideálne. Pomaly sa to zvyšuje a už v ďalšej sezóne bude mať víťaz pohára výhodu, keď postúpi do Európskej ligy. Top okamih jesne bol domáci zápas s Lechom Poznaň. Bola tam najlepšia atmosféra, akú náš štadión zažil a predčila aj finále Slovenského pohára so Slovanom. Vtedy to nabralo grády až po našom vyrovnávajúcom góle a v predĺžení, keď ľudia stáli na nohách. V tomto zápase to bolo takmer od začiatku, lebo hráči vtiahli fanúšikov do deja. Veľkú rolu zohral aj prvý zápas, ktorý sme prehrali a súper bol jednoznačne lepší. V takejto atmosfére sa dejú aj ,zázraky՚, že stopér Štetina dá gól nožničkami. Hneď nato sme hrali dvojzápas s Dniprom, ktorý sa rozhodoval v predĺžení a my sme ho vyhrali. Ak by som bral celý rok, tak sme ešte vyhrali aj pohár, keď sme vo finále doma otočili zápas so Slovanom. To sú všetko obrovské okamihy a ťažko vybrať iba jeden, hoci po tom finále sme brali trofej a to sa ráta.
V skupine sme potom dostali veľmi ťažkých súperov. Odohrali sme slušné zápasy, ale vždy nám ničo chýbalo. Okrem prvého a posledného sme odohrali všetky zápasy so cťou, len škoda, že sme trocha viac nedosiahli. Nikto súdny nemôže vystúpenie v Európe hodnotiť negatívne.“
