Nov 20, 2025 |
News
Prečítajte si druhú časť nášho rozsiahleho rozhovoru s Michalom Ďurišom. Ak si nečítal prvú časť, nájdeš ju tu.
Ruské dobrodružstvo
Čo nasledovalo v lete?
Po šampionáte chcel za mňa klub určité peniaze a taká ponuka neprišla. Bol som z toho sklesnutý, to je však futbal. Ozvala sa Antalya, spolu sme všetko dohodli, ale kluby sa nedohodli, lebo Turci chceli hosťovanie, kým Viktorka prestup. Do Plzne následne prišiel v lete tréner Pivarník a cítil som, že jeho dôveru nemám. Nesadli sme si a v zime prišla ponuka z ruského Orenburgu a ja som potreboval zmenu.
Aké to bolo v Orenburgu?
Cítil som sa tam fajn, našiel som tam veľa skvelých ľudí, zažil som tam za ten jeden rok krásne obdobie. Liga mala vysokú úroveň. Pamätám si na prvý dojem z Ruska, pre mňa to bol kultúrny šok, Orenburg nie je Moskva ani Petrohrad. Mesto malo síce dva milióny obyvateľov, ale v ponímaní krajiny je to pre nich malé mesto. Podľa okolitých budov to bol návrat do komunizmu, ale rýchlo som si zvykol, jazyk či mentalita mi bola blízka. Nešťastne sme však spadli do druhej ligy a riešil som to polročným hosťovaním na Cypre.
Smer Cyprus
Ako si sa cítil na Cypre?
Polrok tam mi vyšiel fantasticky, chceli ma v Anorthosise udržať za každú cenu, tak som povedal, že ak sa kluby dohodnú, budem iba rád, na Cypre sme s rodinou boli veľmi spokojní. V štrnástich zápasoch som dal jedenásť gólov, hrali sme v skupine o titul a proti najlepším. Prišla možnosť tam ostať a neľutujem, že som ostal na sedem rokov na Cypre. V Anorthosise som sa cítil fajn, prišla korona a súťaž sme nedohrali, škoda, mali sme rovnako bodov ako prvá Omonia. V Anotrhosise ma mali radi, ale moja vyťaženosť bola vtedy nižšia a prišla ponuka z Omonie.
Bol následný prestup práve do Omonie horúci?
Medzi fanúšikmi to nemalo veľké pochopenie, ich vzájomné zápasy sú veľmi vyhrotené a vládne obrovská rivalita. Nebolo to jednoduché obdobie, sám so nečakal, aký dopad to môže mať u fanúšikov. Tri mesiace som sa nemohol pohybovať po vonku, iba tréning a domov. Prvé týždne ma doma dokonca strážila polícia pre vyhrážky zabitím a podobne. Napokon sa nič nestalo, ani mne ani rodine. Omonia bola síce bez oficiálneho titulu, ale ako prvý tím hrala v novej sezóne Ligu majstrov a ja som sa chcel posunúť ďalej.
Vnímam to ako dobrý krok. Strávil som tam rok a pol, zažil titul a dvakrát hral skupiny európskych súťaží. Klubový futbal na Cypre je oveľa ďalej ako ho ľudia vnímajú. Ich reprezentácia, nie je možno tak silná, ale kluby sú plné cudzincov, neplatia žiadne kvóty ani obmedzenia a úroveň ligy každoročne rastie. Dnes Pafos hrá v Lige majstrov, AEK Larnaka a Omonia hrajú v ligovej fáze Konferenčnej ligy.
Po konci v Omonii nasledovala zastávka v Karmiotissi, aký to bol projekt?
Klub kúpil Rus, avizoval smelý projekt, ktorým sa chcel podobať spomínaným cyperským klubom a spolu s Hubočanom sme tam prestúpili. Napokon však veci neboli tak ako boli prezentované, hrali sme v skupine o záchranu a po roku mi tam skončila zmluva.
Ostal si však na Cypre, kam si smeroval?
Do ligy vtedy postúpil nováčik Othellos Athienou a deti chodili do miestnej školy, najmä kvôli nim som sa dohodol s manželkou, že ešte rok tam vydržíme. Dali sme deťom možnosť ešte sa zlepšiť v angličtine a gréčtine a naše kroky už mali ďalej smerovať domov na Slovensko, buď späť do Bystrice, alebo skončím s futbalom.
Spartak Trnava
Prišla však ponuka zo Spartaka, premýšľal si dlho?
Spartak postúpil do Konferenčnej ligy a volal mi Martin Škrtel. Prišiel s ponukou keďže v Othellosi to bolo celé zle a s futbalom to nemalo nič spoločné. Opäť po dohode s manželkou sme dohodli, že prídem do konca roku do Spartaka a oni ostanú na Cypre. Vyšlo to tak, že mne sa v Trnave zapáčilo, boli tu so mnou spokojní. Sľúbil som však prezidentovi na Cypre, že sa vrátim v zime a dohrám ročník tam. Navyše prišli do cyperského tímu tréner Ščasný, hráči Robo Pich, Adam Kopas a Adrián Slávik.
Zdalo sa, že v tomto zložení to tam bude fajn a dá sa to dokopy, ale problémy sa iba prehlbovali. Asi po týždni vyhodili trénera, celý klub išiel zlým smerom a návrat do Trnavy bola opäť témou. Napokon ma za nejaké odstupné pustili späť a z troch mesiacov sú tri roky a som to veľmi rád, som v Spartaku šťastný.
Čo si v kariére ceníš najviac?
Človek keď rekapituluje tú kariéru, najviac mu ostanú v pamäti trofeje a tituly. Vyhrať titul je ľahšie ako ho obhájiť, v Plzni sme boli majstri trikrát, cenný bol aj ten na Cypre. Rád spomínam na gól AC Milánu, hrali proti nám hráči ako Seedorf, Robinho, Pato. Takmer som vtedy zo štadiónu od radosti vybehol. Bude na čo spomínať, som veľmi rád za kariéru akú ešte stále mám.
Bol som v kluboch, kde sa hrávalo o popredné miesta a tituly. Rovnako aj štartov či gólov v európskych súťažiach. Chýba mi len slovenský titul, som vďačný za deväť rokov pravidelnej reprezentácie Slovenska, dva európske šampionáty. Človek si to ani neuvedomuje, čo sa podarilo. Bol som tak vychovávaný, s rešpektom a k pokore. Rovnako aj ja sa snažím svoje deti tak vychovávať, aby ich tieto veci nezmenili.
Za tých dvadsať rokov si určite veľa nalietal, strávil čas v hoteloch a na cestách. Ako vnímaš túto stránku profi futbalu?
Keď som bol mladší, užíval som si spoznávanie krajín, cestovanie, štadióny. Hoci sme videli častokrát iba hotel a ihrisko, bavilo ma to. Keď sa mi narodili deti, dostal som akýsi blok, obavu, zrazu sa máš o koho báť. Už to nebolo také užívanie. Možno po kariére sa budem tešiť, že som na jednom mieste. Bolo toho všetkého dosť.
Poďme k Spartaku. Si tu tri roky, ako vnímaš klub, jeho vývoj, ako sa tu cítiš?
Cítim sa tu skvele, myslím, že fanúšikovia aj hráči ma od prvého momentu prijali veľmi dobre. Je tu taká rodinná atmosféra, či spoluhráči, tréneri až po kancelárie na klube. Vždy si máme čo povedať a budem sa opakovať, ale cítim sa tu fantasticky. Tie sezóny prešli veľmi rýchlo, skončili sme dvakrát tretí a hrali dvakrát finále pohára odkedy som tu.
Nie je to jednoduché byť hore v tabuľke, najmä konkurovať Slovanu, ktorý má rozpočet úplne odstrelený. Zápasy tu sú neskutočné, vďaka fanúšikom si to veľmi užívam a je to niečo extra. Keď som sem prichádzal a podpísal zmluvu na tri mesiace, nikto nemohol tušiť, že ostanem tri roky.
Akú máš predstavu o pokračovaní kariéry?
Zmluva mi končí v júni, uvidíme čo bude ďalej. V mojej situácii sú iba tri možnosti. Buď budem pokračovať v Spartaku, v Banskej Bystrici, alebo skončím s futbalom. Ďalšiu možnosť si veľmi nepripúšťam. Som zdravý, baví ma to, pre futbal robím všetko, len aby som mohol pokračovať čo najdlhšie. Každý deň chcem byť lepší hráč a človek. Baví ma ráno vstať a porovnávať sa s mladšími hráčmi. Keď budem cítiť, že na to nemám, zdvihnem ruku a poviem ďakujem.
Už dnes myslím na to čo bude po kariére, treba na to myslieť teraz, nie až potom. Máme rozbehnutých viac vecí, dlhodobo máme rodinnú stavebnú firmu, z manželkinej strany otvárame veľké športové centrum v Banskej Bystrici, ktoré na Slovensku doposiaľ nebolo vybudované a hádam niečo aj v spojitosti s futbalom. Trénerstvo to asi nebude, keď vidím čo to obnáša, tak zrejme nie. Radi by sme sa vrátili do Bystrice, pretože aj manželka je odtiaľ a chce tam žiť. Uvidíme čo budúcnosť prinesie.
Zmenil si počas rokov svoje návyky, stravu, respektíve, robíš niečo pribúdajúcim vekom inak?
Určite áno, keď som začínal s vrcholovým futbalom v mojich sedemnástich rokoch, nebolo príliš vzdelávania o životospráve, trénovaní a všetko sa iba vyvíjalo. Postupom veku, som začal cítiť čo mi vyhovuje a čo nie. Po tridsiatke som vysadil mäso, nejedol ho štyri – päť rokov. Cítil som na sebe, že to má dopad na to ako sa cítim. Dnes si ho občas dám, povedzme raz za týždeň, ale stravu mám postavenú na rastlinnej báze. Ďalej dbám na lepší spánok.
Denný cyklus futbalistu, nie je iba odtrénovať a hotovo, je to príprava na tréning, posilňovňa, rehabilitácia, mám to teda tak, že prichádzam prvý do šatne a odchádzam posledný. Nesnažím sa veľmi ponáhľať domov, viem, že deti sú doma a počkajú ma. Možno to neznie ideálne, ale chcem dávať sebe a futbalu maximum a viem, že ten futbal mi to vráti. A prestal som čítať diskusie, neriešim čo sa tam píše a kto to tam píše.
Čo by si poradil mladým futbalistom?
Dnes je doba pre mladých náročná, majú vstrebávať toľko informácií. Za našich čias to nebolo, človek sa sústredil na jednu vec. Možno keby sme mali toľko dát my, tak by nás to viac posunulo. Ja v kariére neľutujem nič, časom som musel sám prísť na veci čo fungujú, takže mladíkom by som odporučil učiť sa od skúsených. Keď som prišiel do áčka Bystrice, veľmi veľa som sa naučil od Bažíka, Semeníka, nebohého Dzúrika, Poljovku či Debnára. Pozeral som sa, čo robia. Od Semeníka som sa snažil učiť zakončenia, doposiaľ som nestretol útočníka, čo by mal také zakončenie ako on. Tam som sa veľa naučil.
Autor: Martin Janiš
Michal Ďuriš 1.6. 1988
3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň, víťaz Slovnaft Cupu 2024/25
2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
člen Klubu ligových kanonierov
Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)
Reprezentácia SR
59 štartov / 7 gólov, osemfinalista ME 2016, účastník ME 2020
Reprezentácia U21
10 štartov / 4 góly
