Jan 14, 2026 |
News
Kondičný tréner Spartaka nedávno vyštudoval najvyššiu trénerskú licenciu UEFA v oblasti kondície. V rozhovore poodhalil aj zákulisie z tréningov Andelov.
Súčasný kondičný tréner Spartaka Trnava pôsobí v oblastí koučingu jedenásť rokov. Michal Kukučka začínal vo svojom odbore práve v trnavskom Spartaku, trénoval prípravky, žiakov či dorast. Následne pôsobil pri vtedajšom béčku andelov. Prvoligový chlebíček okúsil najskôr v neďalekej Seredi, kde strávil rok a pol. V tíme Spartaka pôsobí štvrtú sezónu.
Počas celého roku 2025 som v rámci českého futbalového zväzu študoval UEFA Fitness Pro licenciu. Program bol pod záštitou UEFA , počas štúdia sme mali sedem štvordňových blokov v Prahe, Brne a Olomouci. Súčasťou štúdia boli aj kontroly priamo z euróskej futbalovej organizácie, aby si skontrolovali vyučovanú metodiku. Počas štúdia sme mali viacero blokov aj so zahraničnými inštruktormi a spíkermi, ktorí s nami preberali diagnostiku, fyziológiu, štruktúry tréningového procesu, prácu s GPS dátami či analýzami výstupov, medzi inými aj svetovo uznávaný expert na kondičný tréning Karl Gilligan, viedol až trojdňový blok. Garantom programu bol Michal Hrubý, kondičný tréner českej futbalovej reprezentácie do 21 rokov. Na záverečných skúškach bol prítomný supervízor Pierre Barrieu, zástupca UEFA a hlavný kondičný tréner kanadskej reprezentácie. Vyjadril veľkú spokojnosť s úrovňou. Budeme zrejme prví v Európe, ktorí dostaneme podobné vzdelanie.
Čo Ti dalo štúdium?
Najmä skúsenosti a kontakty. Ako sme sa pravidelne stretávali, vymieňali sme si poznatky s inými kondičnými trénermi, ktorých by som inak nestretol. Veľa vecí, ktoré sme sa naučili som zakomponoval do nášho tréningového procesu, v niektorých sa utvrdil, že ich robíme dobre. V rámci výučby nás dostávali pod tlak, čiže posunulo ma to aj osobnostne, museli sme vedieť rýchlo reagovať, splniť zadané úlohy či vytvoriť prezentácie a v krátkom čase ich prezentovať pred skupinou odborníkov.
Ako je na tom slovenská a povedzme česká liga s intenzitou?
Česká liga patrí medzi najintezívnejšie súťaže v Európe, top 10 z pohľadu intenzity hry. Najvyššie hodnotené sú anglická a nemecká liga, Česi sa im však rýchlo približujú.
Čo slovenská liga?
Náš tréningový proces nie je príliš odlišný, či hlavní tréneri, alebo kondiční pracujú v rovnakých procesoch, najväčší rozdiel je však v kvalite hráčov. Hráč s vyššou kvalitou dokáže odtrénovať na vyššej úrovni. Prevedenie tréningu je bez prestojov napríklad po strate lopty, hrá sa vo vyššej intenzite a to je jeden z hlavných ukazovateľov. Hráči v spomínaných ligách sú zvyknutí sa rýchlejšie rozhodovať, pracovať pod vyšším tlakom a kvalitnejšie vykonať danú situáciu. Už aj v českej súťaži je viac peňazí, realizačné tímy sú väčšie, viac kondičných trénerov, viac trénerov a aj väčšia kvalita hráčov. To so sebou prináša vyššiu konkurenciu, vyššie nároky na hráčov. Jednotliví hráči si nedovolia poľaviť, sú nútení viac na sebe pracovať, tlak na nich je obrovský. Reálne sa stáva, že tréning je ťažší ako zápas.
Aký je tréningový proces v Spartaku?
Aj my sa v Spartaku častokrát snažíme hráčovi navodiť situáciu, ktorá je ťažšia ako v zápase, aby to v súťažnom stretnutí vedel lepšie vyhodnotiť a realizovať kvalitnejšie.
Túto oblasť sme najviac riešili aj na kurze. Teda rozhodovacia schopnosť – reagovať na situáciu, vyhodnotiť ju správne a zrealizovať správne ju pod tlakom a v rýchlosti.
Čo sa intenzity týka, tréningový mikrocyklus v klasickom rozložení zápas v sobotu a ďalšiu sobotu, tu poznáme vrcholy v týždni, kde sa snažíme dostať hráčov. V týchto dňoch sa intenzita približuje k intenzite zápasu a rovnako máme dni kedy je zaťaženie nižšie, aby došlo k regenerácii síl, aby sa hráči dostali v deň zápasu do momentu, kedy sú ho schopní odmakať v najvyššej intenzite a kvalite. Päť – šesť dňový tréningový cyklus je zameraný nielen na stabilizáciu výkonu, ale aby sme ich aj z hľadiska intenzity rozvíjali, aby sa postupne zlepšovali a samozrejme predchádzali zraneniam. Z mojej pozície je teda dôležité strážiť dáta, aby sme hráčov nepretrénovali nezvyšovali šancu na jeho zranenie na tréningu alebo v zápase.
Čo vidí trénerský štáb v dátach?
Samotné dáta poskytujú objektívnu spätnú väzbu o hráčovi. Používame GPS, kde vidíme koľko hráč nabehá celkovo, koľko nabehá vo vysokej intenzite, koľko v šprinte, čo je ešte vyššia intenzita. Vidíme počty akcelerácii, koľkokrát spomalí, poznáme početnosť šprintov, maximálnu rýchlosť. Okrem spomínaných GPS využívame aj prístroje, ktoré nám ukážu ako sú hráči pripravení silovo a silovo – rýchlostne. Vieme či má niekto jednu nohu slabšiu ako druhú, alebo jednu svalovú skupinu slabšiu ako druhú a ak je rozdiel vyšší o 10 až 15 percent, snažíme sa asymetriu vyrovnávať, aby neprišlo k zraneniu. Ak je jeden zadný stehenný sval slabší ako ten druhý a vykonávajú rovnakú záťaž, šanca na zranenie je vyššia. Hráčom v podobných prípadoch upravujeme procesy v posilňovni, majú individuálne jednotky na odstránenie asymetrií a zlepšenie nedostatkov.
Ako reagujú hráči na jednotlivé merania?
V dnešnom športe je to úplne bežné. Dovolím si tvrdiť, že 90 percent slovenských profesionálnych klubov to používa. Hráči majú ihneď spätnú väzbu, nie je to iba môj názor v čom majú nedostatok a v čom sú skvelí. Dostávajú odporúčané hodnoty, na akej úrovni by daný ukazovateľ mal byť.
Ako sú na tom jednotlivé pozície z kondičného pohľadu?
Každá hráčska funkcia má rôzne špecifiká, v našom systéme najviac nabehajú stredoví hráči ako Kratochvíl, Moistrsapishvili, Sabo. Avšak nebehajú v takej intenzite ako krajní hráči ako Holík, Jureškin, Mikovič či Škrbo. Krajní hráči musia počas zápasu spraviť viac behov vo vyššej intenzite alebo v šprinte. Stredoví hráči behajú v nižších intenzitách, ale majú viac akcelerácii a dekcelerácii. Preto aj tréningový proces je robený podľa hráčskych funkcií. Každý hráč trénuje na svojej funkcii. Splníme tréningový plán, po skončení tréningu si zavolám niektorých hráčov aby dobehali určitú časť naplánovaného tréningu.
Diváci môžu vidieť po skončení zápasov behať náhradníkov, má to spojitosť?
Náhradníci alebo hráči čo hrajú menej ako polčas, maximálne tridsať minút takto nahrádzajú záťaž, ktorá bola naplánovaná ako zápas. Ak by bol daný hráč dlhodobo náhradník, jeho zaťaženie bude dlhodobo nižšie ako ten čo hrával. Trénujú síce rovnako, ale hráč v zápase má oproti náhradníkovi vyššiu záťaž. Potrebujeme aj pri náhradníkoch udržiavať trénovanosť ako pri základnej zostave. Ak by náhradník musel o tri týždne ísť do zápasu, musí byť pripravený. Preto aj hráči, ktorí nemali zápas za A tím, chodievali v minulosti hrať za Malženice. Teraz to kompenzujeme behmi po zápase, alebo prvým tréningom po zápase – hráči ktorí hrali, majú regeneračný tréning, náhradníci nahradzujú zápas. Záťaž musí byť rovnaká, či je to náhradník, alebo hráč základnej zostavy.
Čo tréning brankárov?
Dá sa povedať, že brankári sú tím v tíme, sú od nás každý deň izolovaní, trénujú s trénerom brankárov, následne sa k nám pripájajú. Pohybová náročnosť a štruktúra je odlišná od hráča v poli, vykonávajú pohyby v úplne iných smeroch, zaťaženie je úplne iné. U nás to má na starosti Pali Kamesh a svoju robotu si robí veľmi dobre. Posledné roky o tom hovoria aj štatistiky. Brankár podľa GPS nabehá v zápase 40 až 50 percent toho čo hráč.
Ktorí hráči u nás sú najväčší makači?
Určite by som vyzdvihol Libora Holíka, spomeniem Timoteja Kudličku, ktorý spravil obrovský progres za pol roka čo je u nás. Po príchode v júni to chcelo pár mesiacov kým sa adaptoval na profesionálny futbal, čo je normálne. Teraz sme mali testovanie vytrvalostných schopností a Timo celé meranie vyhral. Navyše trénujú Martin Vantruba s Patrikom Vasiľom. Treba povedať, že fitness kultúra sa zlepšila všeobecne, každý pochopil, že sa o svoje telo potrebuje starať. Živí ho a predlžuje mu kariéru.
Sú rozdiely v tréningoch medzi staršími a mladšími hráčmi?
So staršími hráčmi sa snažíme komunikovať, upraviť im tréningové dávky, sú obdobia v sezóne keď napríklad na umelej tráve sa začnú ozývať lýtka a achilovky, sme teda opatrenejší a majú úľavy. Musím povedať, že aj starší hráči chcú na sebe pracovať, Michal Ďuriš ako najstarší hráč ide príkladom. Robí navyše, viac času trávi v posilňovni. Odkedy je tu, myslím, že nemal zranenie.
Trnavské top za jeseň 2025
Celkovo nabehaných metrov: 2 801 198 metrov
Z toho v šprinte 42 135 metrov
Maximálna rýchlosť: Roko Jureškin: 35,7 km/h
Najviac nabehaných metrov: Libor Holík 224 775 metrov
