SME VO FINÁLE SLOVENSKÉHO POHÁRA!!!!

Emócie, napätie a ticho pred búrkou. Tá z oblohy našťastie neprišla, ale na tribúnach Štadióna Antona Malatinského a pred samotným štadiónom, sa emócie stupňovali smerom k blížiacemu sa výkopu. Žilo to v okolí trnavského futbalového chrámu a potom už aj v jeho útrobách.

Fanúšikovia Spartaka si pripravili old-school choreo – „Argentína“ a časť trávnika pokryli nastrihané papieriky a papierové kotúče. Zápas odštartoval o niekoľko minút neskôr a červeno-čírne farby ho odštartovali aktívnou hrou.

Od úvodu sme išli za prvým gólom, ktorý by znamenal vyrovnanie skóre dvojzápasu. Súboj na ihrisku sa prelínal so súbojom fanúšikovských táborov na tribúne. V 15. minúte to skúšal peknou strelou Ofori. Postupne sme sa zastreľovali a zahrievali útočné motory. V 17. minúte sme predviedli peknú akciu, na Takáča to skúšal Pich a po ňom aj Ďuriš. Na konci celej akcie bola pískaná ruka. 20. minúta priniesla strelecký pokus Daniela, ktorý skončil v náručí Takáča. Hostia predviedli okrem futbalu aj dymovnice a ich fanúšikovia vydymili Štadión Antona Malatinského.

V 33. minúte sme dokázali prekonať Takáča. Radosť bola predčasná. Rozhodca pískal faul Ďuriša. Jeho hvizd zanikol v hluku skvelej atmosféry na štadióne.

O dve minúty neskôr sme sa už tešili naplno. GÓOOOOOOL SPARTAK TRNAVA!!!! Martiiiiiiin Mikoviiiiiiič!

1:0! Náš kapitán prekonal Takáča. Jeho gólu predchádzal parádny center Procházku zo štandardky, ktorý opečiatkoval brvno.

Radosť z prvého gólu žiaľ dlho netrvala… 39. minúta a vyrovnaný stav po góle Kashiu.

Do konca prvého polčasu sa už stav nezmenil.

2. polčas

Aj do druhej časti hry sme vstúpili aktívne. Chýbala nám ale lepšia kombinačná hra a pokoj v zakončení. Hostia mohli ísť do vedenia hneď viackrát.

Strelec mal dve veľké šance, Frelih nás podržal, resp. útočník hostí nepotvrdil svoje priezvisko a stav zápasu bol stále remízový.

64. minúta a striedanie na našej strane. Z ihriska odišiel Pich, nahradil ho Paur. 68. minúta a druhé striedanie. Twardzika vystriedal Jureškin.

Veľkú šancu sme mali v 72. minúte. Daniel hľadal prihrávkou v šestnástke Ďuriša, ten pätičkou odrazil loptu k postrannej čiare. Lopta sa dostala na kopačku Oforiho, ten žiaľ Takáča neprekonal.

73. a samostatný nájazd Maka, Frelih ho neskutočne vychytal. Tribúna následne kričala jeho meno.

10 132 divákov sledovalo odvetu semifinále proti Slovanu.

ĎAKUJEME!

Pokračovali sme v snahe o druhý gól. Elektrizujúca atmosféra a zimomriavky pri tlaku červeno-čírnych farieb. Všetky sily vrhli naši hráči do útoku. Pozor si museli dávať na rýchle a nebezpečné kontry Slovana.

Tlak neustupoval a tep stúpal. Potlesk na otvorenej scéne si vyslúžili viacerí naši hráči.

Žlté karty videli v 83. minúte Štetina a striedajúci Strelec za menšiu strkanicu v strede ihriska. Potrebovali sme streliť gól a poslať zápas do predĺženia. A to sa nám aj podariloooo!! V nadstavenom čase poslal zápas do predĺženia Mišoooo Ďuriiiiiš!!!!!!! Explózia radosti!!!

V ňom gól nepadol a tak zápas dospel až do penaltového rozstrelu….dráma ako z učebnice a víťazný góoooool Erika SABAAAA!!!!

Sme vo finále Slovenského pohára! Štvrtýkrát v rade! ĎAKUJEME ZA ÚŽASNÚ PODPORU!

TO MY SME SPARTAK!