Pokračujeme v bilancovaní roka 2024 a nemôžme vynechať…
Jul 9, 2024 |
News
Oslavovali triumf v najprestížnejších klubových súťažiach, ťahali elitné reprezentácie a strieľali góly na šampionátoch. Odchovanci Aston Villy sú vo svetovom futbale za ostatné dve desaťročia viditeľnejší ako si mnohí fanúšikovia uvedomujú. Bude veľmi zaujímavé pozrieť sa o pár rokov na kariéru Filipa Marschalla, Kaina Keslera-Haydena alebo Jacoba Ramseyho s vedomím, že sme ich v júli 2024 naživo sledovali v Trnave. Budú mať podobnú kariéru ako borci z nasledujúcich riadkov?
Radiť hviezdne mená z minulosti Villans podľa subjektívnych kvalitatívnych parametrov nám prišlo nevhodné, ale zmysel celkom dáva odprezentovať si niečo ako „elitnú zostavu v histórii akadémie Aston Villy“ a priradiť si v nej hráčov na jednotlivé posty.
Medzi tromi žrďami by v takomto tíme zrejme stál Boaz Myhill. Ide o amerického rodáka, ktorý reprezentoval Wales, ale jeho futbalové začiatky sú späté práve s Villa Parkom. Pôsobil v mládeži, chytal za rezervu, no paradoxom je, že dres „Áčka“ si v súťažnom zápase nikdy neobliekol. Meno si spravil hlavne v Hulle City. Ak by sme chceli plnohodnotného odchovanca v bráne, treba ísť do 80. alebo 90. rokov. Najprv to bol Kevin Poole a o necelé desaťročie neskôr Michael Oakes. Aj oni však v neskoršej kariére odchytali viac za ligových i regionálnych rivalov.
V obrane by sme to videli na systém s tromi stopérmi, pretože len veľmi ťažko niektorého z nasledujúcich vyškrnúť. Akadémiou AVFC si prešiel 61-násobný anglický reprezentant Garry Cahill, ktorý trofeje zbieral s Chelsea, ale to až potom, ako v zime 2008 opustil materský klub, za ktorý nastúpil na 31 zápasov. Jeho rovesníkom a súčasníkom bol dnes už rovnako neaktívny Liam Ridgewell. Londýnsky rodák ešte v mládeži prešiel z West Hamu a dozrel aj debutoval v Birminghame. V kariére okúsil aj americký futbal, vyhral MLS a v Aston Ville len tesne zaostal za métou sto odohraných zápasov. Tretím stopérom do partie je Ciaran Clark. Anglický rodák sa rozhodol reprezentovať Írsko, čo mu určite mnohí odpúšťali ťažko, no klubovo je spätý najmä s „levmi“, hoci čosi odohral aj za Newcastle.
Pokiaľ by niekto predsalen chcel mať pokryté aj kraje obrany, naľavo nech si píše Tonyho Doriga, ktorý v sezóne 1991/92 oslavoval titul s Leedsom United a zahral si aj na MS 1990. Pravú stranu by strážil Riccardo Scimeca, bývalý hráč Nottinghamu a Cardiffu. Spomedzi odchovancov Villy má na konte pätnásty najvyšší počet prvoligových štartov.
„Zakaždým chcem prísť pomôcť tímu. Vždy som mal takéto nastavenie bez ohľadu na to, za koho som práve hral.“ Gareth Barry
V kvalitnom strede poľa klubového „best of“ by nechýbal Gareth Barry. Žiaden odchovanec toho v Premier League neodohral viac ako tento muž, pričom v Manchestri City sa tešil z triumfu v lige aj v FA Cupe. Hrával za štyri anglické kluby, z toho za Villu jednoznačne najviac – 439 duelov. Popri účastníkovi MS 2010 píšeme do stredu bývalú oporu Severného Írska a Glasgowu Rangers Stevena Davisa. Mnohí si ho viac pamätajú zo Southamptonu, ale prvé tri sezóny v Premier League venoval klubu, do ktorého zostavy odchovancov ho dnes radíme. Ešte pred týmito chlapmi nosil leva na drese Lee Hendrie. Za Anglicko nastúpil len raz, keďže v konkurencii Lamparda, Scholesa či Butta to mal v strede poľa veľmi ťažké. S tromi stovkami klubových štartov za Aston Villu tu však patrí.
Pravá záloha by bola pracoviskom Marca Albrightona, opory Leicesteru z majstrovskej sezóny, no stále prvé tri seniorské kariérne roky patril Ville. V prípade potreby by v tejto pomyselnej zostave alternoval naľavo, pretože k dispozícii je aj ďalší bývalý mládežnícky reprezentant Craig Gardner. Pri klubovej ikone Birminghamu City sa však trošku zabúda na to, že pôvodne hral v druhom najväčšom anglickom meste za rivala. Aj preto by tam asi fanúšikovia tohto klubu radšej videli Marka Waltersa, birminghamského rodáka so 168 štartami za AVFC, s ktorou dokonca vyhral jediný Superpohár UEFA v klubovej histórii.
„Pri útočníkoch je to len o góloch. Aj keď tvrdo pracujú a sú dobrí v iných oblastiach, budú posudzovaní podľa toho, koľko gólov strelili,“ Gabriel Agbonlahor.
Poďme na útočné tykadlá. Ak by sme posudzovali akúsi hviezdnu auru, stále aktívny 28-ročný krídelník Jack Grealish patrí medzi absolútnu topku výberu. Víťaz Premier League, Champions League alebo šampionátu klubov má na konte 36 reprezentačných štartov a navyše jeho spätosť s Villou je veľmi výrazná. Odohral za ňu cez dvesto zápasov a bol jej superhviezdou pri poslednom postupe do najvyššej súťaže. Do ofenzívy sa k najmladšiemu spomenutému hráčovi núkajú strelci zo začiatku tohto tisícročia. Najlepší strelec klubu v ére Premier League Gabriel Agbonlahor prežil tri sezóny s dvojciferným počtom zásahov. V ére Ronalda, Torresa, Berbatova, Anelku, Téveza alebo Drogbu to bolo ku korunke kráľa strelcov ďaleko. No i tak sa tri reprezentačné štarty a životopis bez jediného veľkoklubu trošku mália. 45 gólov vo dvoch stovkách vystúpení nastrieľal aj Darius Vassell, ktorý toho dokonca viac absolvoval aj v národnom tíme. Zahral si na majstrovstvách sveta i Európy a pravidelne sa presadzoval v raných časoch Premier League, vnímanej ako tvrdej a silovej súťaži, hoci sám mal meral len 171 centimetrov.
VEDELI STE? ŽE … že o slávnom Jackovi Grealishovi vznikla dokonca rapová pieseň? Na svedomí ju má londýnska skupina The Manor, ktorej členovia pritom primárne fandia Arsenalu.