Pokračujeme v bilancovaní roka 2024 a nemôžme vynechať…
Nov 14, 2022 |
Rozhovory
Kto si myslel, že po pohárovej dráme s Michalovcami bude ligový zápas pokojnou prechádzkou, bol včera vyvedený z omylu. Ak sa v utorok pohrávali spartakovci s nervami svojich fanúšikov, tak v piatok im proti Skalici pridali dupľu. Oba zápasy však boli so šťastným koncom.
Včera sa z penaltového hrdinu stal smoliar a kvôli chybe Takáča, ktorému prepadla ľahká lopta až za chrbát, Trnava v polčase prehrávala. Nielen kvôli tomuto okamihu, ale aj preto, že bránku hosťujúceho Junasa nedokázal nikto ohroziť.
V tejto súvislosti treba uviesť, že Michal Gašparík musel pred zápasom riešiť absenciu takmer kompletného stredu ihriska a ešte počas zápasu sa zranili Ristovski aj s Mikovičom. „Nedokázali sme vyskladať zostavu tak, aby sme mali stred, lebo traja kvalitní záložníci (Štefánik, Paur, Bukata) sa zranili a Savvidis sa vykartoval. Možno nám pomôže, že dohrávku hráme až 24. novembra a dáme sa dokopy, lebo už je toho veľa. Najmä, ak sú to hráči na rovnakú pozíciu. Dnes to bolo vidno, tam bolo toľko taktických nedostatkov, zlých postavení, lebo chalani nie sú naučení na tie pozície. Napokon sme posunuli Oseniho o pozíciu vyššie a dal pekný gól, Azevedo, na to, že to nikdy nehráva, tak dobre zapadol. Smerom do defenzívy tam boli obrovské okná, ktoré Skalica využívala a mala aj šance,“ objasnil tréner Spartaka, ktorý bol nakoniec spokojnejší, lebo šťastie sa priklonilo na stranu toho, kto sa oň usiloval.
Slúži ku cti Skaličanom, že v Trnave podali bojovný výkon a odvážny smerom dopredu. Jedným dychom však treba povedať, že ho často negovali prílišným zdržovaním, ktorým najmä brankár Junas brnkal na nervy nielen fanúšikom, ale aj rozhodcovi Dohálovi, ktorý mu nevedno prečo neukázal kartu. Presne toto sa im napokon vypomstilo, lebo kým kúskovali hru, tak spartakovci chceli zápas zlomiť do posledného okamihu. To sa aj podarilo po najkrajšej akcii zápasu, keď si Daniel narazil loptu s Osenim a milimetrovou strelou trafil presne k vzdialenejšej tyčke. Mimochodom, to bežal čas 94:28, celá akcia sa začala hlboko v poslednej z avizovaných štyroch minút. Z nich sa napokon skutočne hralo len 1:58 a rozhodca viackrát pri prerušeniach ukazoval gestom na hodinky, že zdržovanie vníma.
„My sme prvý polčas hrali zle, pomaly, Skalica mala všetky odrazené lopty, lebo sme nevyhrali žiadny súboj. Dali náhodný gól, ale my sme bojovali až do konca a zvrátili sme to. Nebola to len moja zásluha, bol tam Zizu, ktorý mi dal úžasnú nahrávku, ale celé mužstvo sme bojovali do konca. Druhý polčas sme hrali dobre, mali sme niekoľko príležitostí na gól, a to, že prišiel nakoniec, je o to krajšie. Chutí o to lepšie, keď súper dúfa, že to udrží a my to otočíme,“ zhodnotil zápas šťastný strelec víťazného gólu. Erik Daniel skóroval aj cez týždeň v pohári a verí, že v streleckej forme bude pokračovať. Pritom v druhom polčase si vymenil pozíciu a útočil z ľavého krídla, odkiaľ dal aj gól.
Niekedy je také víťazstvo, v ktorom sa herne nedarí, potrebné pre psychiku mužstva a dokáže ho naštartovať. Kým minulý týždeň boli spartakovci v Dunajskej Strede v role mužstva, ktoré neudržalo v závere výsledok, teraz prežívali pocity víťazov.