Blížiace sa finále narobilo v hlavách svoje

Spartak musel pred stredajším finále pohára odohrať ešte ligový zápas v Žiline, ktorá si brúsi zuby na priebežné druhé miesto. Opäť bolo zrejmé, že to bude o prvom góle, ku ktorému mali po brejkoch bližšie Žilinčania, ale kým pri týchto situáciách stálo pri Trnave šťastie, úplne sa odklonilo od Azanga. Po rohu Žiliny chcel vyviezť loptu do bezpečia, ale zavadil o ňu rukou v situácii, ktorá nebola vôbec nebezpečná. Keďže to bolo ešte v kúte šestnástky, pískala sa penalta a Žilina išla do vedenia. V druhom polčase zasa vyškolil Javorček s Iľkom celú defenzívu a pridali víťaznú poistku.

„Už pred zápasom nám tréner hovoril, že z nás necíti energiu a to sa aj potvrdilo. Hoci na začiatku mal Poznar dve dobré šance, z ktorých sa dalo voľačo spraviť. Potom prišiel nešťastný odraz lopty Phillipovi do ruky, čo sa stane. Penalta a potom ten brejk. Ešte na konci som mal ja dve šance. Jednu tutovku, druhá bola taká ťažšia, ale dalo sa s tým niečo urobiť. Škoda, prehrali sme zápas o druhé miesto, no už sa treba sústrediť na iné veci,“ povedal po zápase Martin Mikovič, ktorý bol súčasťou druhopolčasovej frontálnej výmeny. Domáci podľa neho dokonalo využili slabšiu koncentráciu svojho súpera, ktorý mal v hlavách stredajší dôležitý zápas.

„Môžeme si hovoriť čo chceme, že sa musíme sústrediť na ligu. Samozrejme, bojujeme o druhé miesto alebo o miestenku do Európy, ale niekde v podvedomí to hráč určite má, že to finále je blízko a tam tá energia bude potrebná. Nehovorím, že dnes nemala byť, ale tá hlava robí svoje.“

Spartak si tak skomplikoval situáciu v boji o druhé miesto, keď za dve kolá stratil šesťbodový náskok pred Žilinou. Tá včera získala na Trnavu ako keby štyri body, lebo má aj lepšie vzájomné zápasy a Spartaku nepomôže ani lepšie skóre. Musí získať o bod viac. „Vedeli sme, že bod by nám dobre hral. Teraz musíme zvládnuť svoje zápasy a čakať, či Žilina zakopne. Sami sme si to zapríčinili stratami bodov, či už v Ružomberku alebo teraz doma so Slovanom. Treba to teraz hodiť za hlavu a začať prípravu na Ružomberok.“

Tieto jednoduché počty tri kolá pred koncom ligy ovláda aj tréner Michal Gašparík, ktorý však napriek krátkodobému neúspechu nevidí situáciu negatívne. „Stále si myslím, že to máme vo svojich rukách. Papierovo máme dobrý žreb. Hráme dva zápasy doma, vzájomný zápas s Dunajskou, pokiaľ zapneme aj v lige a uhráme dobré výsledky, tak si vieme aj to druhé miesto získať naspäť alebo aspoň pohárovú miestenku cez ligu.“

Trénera sklamali výkony hráčov v zápase, priznal, že bolo ťažké ich namotivovať na tento zápas, ktorý zrejme chceli mať čo najskôr za sebou, aby sa mohli sústrediť na Ružomberok. Už pred začiatkom videl, že im chýba energia. „Bolo jasné, že to tak bude, hlavne keď hráte na umelke, ktorú oni nemajú radi. Môžete robiť čo chcete, to finále majú v hlavách a na tej umelke sa im hrať nechcelo. Nemôžem povedať, že by zápas odflákli alebo odchodili. Z pohľadu intenzity a fyzičnosti bol v poriadku. Hráči však preferujú živý povrch pred umelým.“

Michal Gašparík chcel tento zápas využiť aj ako generálku na finále Slovnaft cupu. Skúšal rôzne veci, hráči nehrali na svojich postoch, viacerí odpočívali a po hodine predviedol málo vídané päťnásobné striedanie. „Aj keby sme vyhrávali, tak takto sme boli s hráčmi dohodnutí, že do 60. minúty potiahnu a potom to pretočíme. Chcel som pošetriť najstarších od umelej trávy – Miša Duriša, Procházka ani necestoval, Zeljkovič bol vykartovaný. Týchto sme šetrili mimo ihriska, ďalších nosných sme šetrili a zároveň sme chceli dostať do hry ďalších, ktorí nehrávajú. Kubo Paur naskočil po zranení, Bernát rovnako, aj Štefánik, ktorý už pár zápasov hral. Potrebovali sme ich rozdýchať, aby chytili to zápasové tempo.“

Nezostáva, len veriť, že „obetovanie“ tohto zápasu napokon padne na úrodnú pôdu a víťazstvo vo finále dá na výkon zo Žiliny zabudnúť. Mimochodom, aj v predchádzajúcich dvoch ročníkoch Spartak pred finále svoj ligový zápas prehral. V oboch prípadoch zhodne na Slovane 0:1…