Nov 17, 2025 |
Rozhovory
Hoci sa narodil v Uherskom Hradišti, Slovensko reprezentoval 59-krát v seniorskom výbere, desaťkrát nastúpil za mužstvo do 21 rokov a v profesionálnom futbale pôsobí presne dvadsať rokov. Člen klubu ligových kanonierov, hráč Spartaka Trnava, útočník Michal Ďuriš.
Aké boli tvoje futbalové začiatky?
Narodil som sa v Uherskom Hradišti, v Čechách. Veľa ľudí to nevie, ale v tej dobe dostal otec po skončení vysokej školy a povinnej vojenčiny prácu práve tam a sťahovali sa. Narodil sa tam aj môj o štyri roky starší brat, potom aj ja. Keď som mal dva roky, presťahovali sme sa naspäť na Slovensko a vyrastal som v malej dedinke Ráztoka medzi Banskou Bystricou a Breznom. Tam som prežil detstvo a futbalovo som začínal v Petrochema Dubová. Pôsobil tam aj môj otec a on ma priviedol k futbalu. Všade sme chodili spolu s bratom s ním, celý čas sme trávili na ihrisku a prešiel som všetkými vekovými kategóriami.
V začiatkoch sa nám venoval tréner Šnírer, na ktorého veľmi rád spomínam a keď sa stretneme, vždy si máme čo povedať. Ten klub už zanikol, čo je veľká škoda, pretože vždy mal veľa mládežníckych hráčov z okolitých dedín a malo to solídnu úroveň a v sezóne 2001/2002 hralo áčko v druhej lige. Trénovali tam mená ako Molnár, či Galád v roli asistenta. Žiaľ, po sezóne skončila aj podpora miestnej fabriky a tím sa prihlásil až do štvrtej ligy. V štrnástich rokoch som sa presunul do Banskej Bystrice.
Aké boli tvoje začiatky v Dukle Banská Bystrica?
Spomínam si, že v začiatkoch som hrával na stopérskej pozícii, trénoval ma otec exspartakovca Martina Poljovku, Ondrej. Veľmi rád naňho spomínam, pretože ten prechod neboj jednoduchý. Mal som štrnásť rokov, nikoho v meste nepoznal a on mi veľmi pomohol a hlavne ma posunul futbalovo úplne inde a za to som vďačný. Na stopérovi som asi veľmi vymýšľal a posunuli ma na hrot útoku a tam som odohral celú dorasteneckú katégóriu.
Pamätáš si na svoj ligový debut?
Samotný debut bol proti Ružomberku, síce som hrával na hrote, ale v tej dobre hral v Dukle Robo Semeník, dostať sa do základu bolo skoro nemožné, prvé minúty mi dal až tréner Prochotský, vydržal však vo funkcii asi mesiac – dva, následne ho vymenil tréner Radolský. Až ten mi dal väčšiu šancu v lige, hrával som pod ním pravého alebo ľavého záložníka. V útoku jednak nebol priestor a tiež som v tej dobe bol fyzicky slabý. Mal som nejakých 60 kilogramov, stopéri by si ma zrejme hádzali ako by chceli.
Dnes keď vidím sedemnásť ročných hráčov, sú niekde inde. Začal som teda hrať z krajných pozícií a hlavne pravidelne. V tej dobe nedostávali mladí príliš šance, založené to bolo na starších hráčoch. Ani samotní skúsení hráči si mladých nepúšťali príliš k sebe a bolo treba si prejsť aj touto fázou. Až keď videli, že na to mám, vzali ma medzi seba. Som za to rád, za výchovu starších, vyformovali ma, flek v základe som si musel zaslúžiť.
Aké to bolo v Banskej Bystrici pre mladého hráča?
Klub v tej dobe fungoval fantasticky, dorastenecké kategórie boli prepojené so školami, Bystrica bola v tom čase jeden z najväčších klubov čo sa mládeže týka, chodili k nám hráči z východu, všetko od Bystrice na východ sťahovala práve Dukla. Každý rok sa v dorasteneckých kategóriách hralo o horné priečky či titul. Vtedy aj A-tím postúpil z druhej ligy do prvej a v prvom ročníku hrali dokonca o titul so Žilinou a skončili druhí iba o skóre. Bola to obrovská eufória, všetko fungovalo a neboli žiadne finančné problémy.
Čo som ja zažil, vždy to fungovalo super, podmienky boli na úrovni a hrali sme o popredné priečky. Žilina a Petržalka boli najsilnejšie kluby na Slovensku a my na treťom či štvrtom mieste. Proti Bystrici nastúpila Trapattoniho Benfica Lisabon v Pohári UEFA, to som ešte lopty podával, ale o pol roka už som sedel v kabíne s hráčmi. Nabralo to rýchly spád, ani som nesníval, že budem v áčku, ale veci sa tak vyvinuli a hral som za mužov a vydržal päť rokov.
Kapitola Plzeň a prvý titul
Ako sa rodil prestup do Plzne?
Plzeň trénoval v tej dobe Pavel Vrba, ktorý ma poznal zo Slovenska, z čias keď zažíval najúspešnejšie časy v Žiline. Trochu som si z neho robil srandu, že ho museli spod Dubňa vyhodiť, aby sa dostal do Plzne. Hral totiž so Žilinou v Bystrici, prehrali 0:1 a ten gól som dal ja. Vždy žartujeme, akú kariéru som mu naštartoval.
Bol som v Banskej Bystrici päť sezón a v 21 rokoch mal pocit, že sa chcem posunúť. Ponuka bola z Holandska, ale kluby sa nedohodli a prišla ponuka z Plzne. Bolo to v posledný deň prestupného obdobia. Majiteľ, pán Kováčik, prišiel s ponukou, že ak chcem ísť do Plzne, tak môžem, ale musí sa to vyriešiť dnes do polnoci. Neváhal som ani minútu a šiel na hosťovanie. Dohoda bola ročné hosťovanie a následná opcia, ktorú si aj uplatnili.
Vtedy bola Plzeň priemerný český klub, avšak práve v sezóne, v ktorej som prišiel sa to celé zázračne naštartovalo. Majitelia Plzne mali dobré vzťahy s pánom Křetinským zo Sparty a hráči ako Pavel Horváth, David Limberský, Jan Rezek, Milan Petržela, čo nehrávali v legionármi nabitej Sparte išli do Viktorky. Dobre si to sadlo a v prvej sezóne po mojom príchode sme spravili titul. Nikto s tým nepočítal a kade sme chodili, tam nám priali. Po dominancii Sparty prišla nejaká Plzeň a z ničoho nič spravila titul. A to najlepšie nás ešte iba čakalo.
Čo prišlo po prvom titule?
Hrali sme kvalifikáciu o Ligu Majstrov, teda štyri predkolá a vo všetkých sme boli nenasadení. Šanca, že budeme hrať skupinovú fázu bola nula. Napokon sme vyhrali všetky zápasy, doma aj vonku a cez Pjunik Jerevan, Rosenborg a FC Kodaň postúpili do skupiny. Chlapec z malej dediny, ktorý hral futbal, pretože ho to bavilo, si zrazu mohol zahrať na v Barcelone Nou Campe proti Messimu, ten nám v Plzni strelil hetrik. Moja kariéra mala taký strmý rast, že som sa miestami nestihol ani čudovať. Zrazu sme hrali proti gigantom a mohli sa s nimi porovnávať. Doma proti AC Miláno som vyrovnával na 2:2 v nadstavenom čase. Bola to super jazda, zrejme som bol v správnom čase na správnom mieste.
Prišlo hosťovanie v Mladej Boleslavi, ako si ho vnímal?
Po štyroch rokoch a dvoch tituloch v Plzni som nemal svoju stálu pozíciu. Najlepšie som sa cítil na hrote útoku a tam hrával krajan Marek Bakoš. Musel som hrať pod hrotom, alebo z ľavej či pravej strany, alebo kde bolo miesto a vlastne som koloval celou zostavou. Chcel som sa presadiť ako hrotový útočník. V tom čase skončil tréner Vrba a odišiel do Ruska. Prišiel tréner Uhrin mladší a po polroku čo som hrával z krajných strán si priniesol útočníka z Mladej Boleslavi a ponúkli mi vlastne výmenu na ročné hosťovanie, s tým, že mi to môže pomôcť a budem hrávať hrotového útočníka.
Aký bol po roku návrat do Plzne?
Najprv som príliš nesúhlasil s hosťovaním, ale napokon som šiel a musím povedať, že rok v Boleslavi mi veľmi pomohol.
Po roku som sa vrátil do Plzne, na pozíciu hroťáka číslo jedna a mal som najlepšiu sezónu v kariére. Strelil som v lige šestnásť gólov, stal sa najlepším cudzincom súťaže a získal tretí titul.
Po tak úspešnej sezóne, prišli ponuky na prestup?
Prvá ponuka prišla ešte v zime, ozval sa francúzsky Montpellier. Kluby boli dohodnuté, záležalo na mne či pôjdem. Dlho som váhal, bavil som sa s majiteľom Viktorky, pánom Šádkom čo bude najlepšie. Bol skvelý, do ničoho ma netlačil, povedal, že Plzeň ako klub tie peniaze nepotrebujú a preňho je dôležité vyhrať titul na konci sezóny. V lete sa blížilo Euro, necítil som sa na francúzsku ligu, vybral som si cestu titulu v Plzni a po majstrovstvách Európy sa uvidí.
Titul sa podaril, vedel si čo ďalej?
Titul sa nám podarilo získať, pred koncom sezóny som sa nešťastne zranil, potrhal si väzy v členku a vypadol z hry na dva mesiace. Na finálový turnaj už som bol späť. Samotné Euro dopadlo fajn, postúpili sme zo skupiny, hrali osemfinále proti Nemecku. Dvakrát som hral v základe a dva razy som naskočil ako striedajúci hráč. Čakal som čo bude.
Druhú časť rozhovoru nájdeš už onedlho na našom webe.
Autor: Martin Janiš
