Jul 14, 2024 |
News
Aj na margo končiacich majstrovstiev Európy môžeme konštatovať, že existujú duely, v ktorých ide klubizmus absolútne bokom a fanúšikovia oslavujú góly svojej reprezentácie bez ohľadu na to, či ich strelil Bratislavčan, Trnavčan, Žilinčan alebo futbalista z akokoľvek zafarbenej časti Londýna alebo Birminghamu. Pripravili sme si pre vás prehľad reprezentačných gólov, ktoré niesli silný rukopis Aston Villy.
Najstaršou osobnosťou v našou výbere je dnes už 90-ročný Peter McParland, ktorý AVFC venoval celé desaťročie svojej kariéry. Zároveň bol reprezentantom Severného Írska a svoj najslávnejší turnaj zaň prežil na Majstrovstvách sveta 1958, kde bol štvrtým najlepším strelcom. Dva zo svojich piatich gólov zaznamenal proti Československu. Súperi na seba narazili v nabitej základnej skupine so Západným Nemeckom a Argentínou a po troch odohraných zápasoch mali na konte zhodne po tri body. Podľa vtedajších pravidiel sa hral ešte jeden vzájomný zápas a v ňom si vzal slovo práve neskorší držiteľ vyznamenania Radu britského impéria. Gólmi v 44. a 97. minúte rozhodol o severoírskom triumfe 2:1 a postupe do štvrťfinále. V ňom boli nad sily Britov Francúzi.
Liverpoolsky rodák Peter Withe je jednou z najväčších postáv klubových dejín AVFC, lenže v jeho ére hrali na hrote „Albionu“ Keegan, Francis alebo Lineker. Sám dostal priestor v jedenástich dueloch a strelil jeden gól. Tu by sme headline mohli trochu prerobiť na „gól za krajinu, ktorý oslavovali najmä fanúšikovia Villy“, no pre Angličanov to pekné spomienky nie sú. Witheovi to padlo to v kvalifikácii ME 1984 a zverenci Sira Bobbyho Robsona tam nepostúpili. Hoci jedinú miestenku v kvalifikačnej skupine ulovilo Dánsko, zápas vo Wembley proti Maďarsku za to nemohol. Angličania vyhrali 2:0 a Peter Whithe pol hodinu pred koncom dal výsledku finálnu podobu.
O poznanie viac ako dvaja predchádzajúci toho za svoju reprezentáciu nastrieľal Dean Saunders, hoci ide o národný tím Walesu. Za Aston Villu odohral trojciferný počet zápasov, celkom pravidelne skóroval aj v reprezentácii a v kvalifikačnom cykle o Euro 1996 pomohol k pamätnému výsledku proti papierovo druhému najsilnejšiemu tímu sveta. V Dűsseldorfe Walesania zaskočili favorizované Nemecko gólom v úvodnej desaťminútovke práve vďaka Saundersovi a v závere domáci už len vyrovnali na 1:1. Za zmienku stojí, že vo vtedajšej silnej generácii „drakov“ ofenzívu tvoril popri Saundersovi aj Ian Rush a Mark Hughes.
V roku 1990 mali Angličania blízučko k zisku druhej medaily na majstrovstvách sveta a nemalý podiel na tom mal David Platt, ktorý je síce bývalou hviezdou Arsenalu, no najviac spomedzi všetkých klubov toho odohral za Aston Villu. Na šampionáte v Taliansku si „levi“ zahrali predĺženie v osemfinále aj vo štvrťfinále a v oboch dueloch sa Platt trafil. Dôležitejší bol skorší z gólov do belgickej siete, ktorý jeho mužstvo posunul do top osmičky. Predlžovalo sa totiž za stavu 0:0, Platt šiel do hry ako striedajúci hráč a jeho chvíľa prišla v 117. minúte. Za úvodné štyri turnajové zápasy odohral v súčte necelých osemdesiat minút. Od tohto momentu už bol pravidelným členom základu.
Trinidad a Tobago by v Atlantiku zrejme len málokto zakreslil správne, no pre pravidelných účastníkov majstrovstiev sveta ako USA či Mexiko je to pravidelný súper v zóne CONCACAF. Len trikrát v histórii sa tomuto outsiderovi podarilo vyhrať nad Američanmi v súťažnom zápase a premiérovo v roku 2008. Na šampionát do Južnej Afriky sa síce Spojené štáty s prehľadom dostali, no výsledok z októbra 2010 pred 19-tisíc divákmi sa zapamätá. Domáci Trinidadčania vyhrali 2:1 gólom zo 79. minúty a strelil ho Dwight Yorke. Pri ňom si asi ako prvý klub vybavíte Manchester United, no vo Ville začal s profesionálnym futbalom, debutoval za ňu v Premier League a odohral za ňu viac (262 zápasov). Kvalifikačný gól proti USA bol preňho jedným z osemnástich reprezentačných, ale v porovnaní s tými proti Guatemale, Haiti, Svätému Vincentovi alebo El Salvádoru určite najhodnotnejším.
Nebude to len listovanie historickými kronikami, a to vďaka „príspevku“ do tohto výberu spred pár dní. Anglická reprezentácia je len druhý raz v histórii vo finále majstrovstiev Európy a poslal ju tam práve útočník Aston Villy. Ollie Watkins nie je mladučkým supertalentom. Má už 28 rokov a za sebou zopár veľmi produktívnych sezón vo Ville či Brentforde. Až Gareth Southgate mu však dal takú dôveru, že ho vzal na majstrovstvá a hoci ešte za sebou nemá ani dvadsiatku reprezentačných štartov, vytasil ho ako žolíka v semifinále proti Holandsku. Watkinsovi stačilo deväť minút na trávniku, aby strelil víťazný gól na 2:1 a stal sa jedným z anglických turnajových hrdinov. Zároveň ide o jediného stále aktívneho člena zostavy Villans, o ktorom sme si dnes napísali.
VEDELI STE? ŽE … Vedeli ste, že Dwight Yorke strelil v sezóne 1995/96 za Aston Villu gól po trinástich sekundách hry? Takto sa presadil proti Coventry a v tom čase to bol najrýchlejší gól novodobej éry anglickej ligy. Dnes už je siedmym najrýchlejším.
