Duel s označením „zápas mesiaca“. Súboj susedných tímov…
May 2, 2024 |
Rozhovory
Včerajšie finále Slovenského mohlo a malo byť rozhodnuté hneď na začiatku. Do prvej minúty mali Trnavčania dve väčšie šance ako Ružomberok za celý zápas. Gól však strelili Liptáci v posledných sekundách prvej polovice a svojou srdnatosťou a aj obvyklou veľkou dávkou šťastia doviedli zápas do víťazného konca. To sú holé fakty.
Nielen spomínané šance z úvodu polčasu, ale aj tie ďalšie a nevyužitý druhopolčasový kontinuálny tlak mrzeli každého spartakovca. Všetci boli pripravení na dôstojné vyvrcholenie celosezónnej snahy. Spartak a trnavskí fanúšikovia dali v posledných troch sezónach tento súťaži a najmä finálovým bodkám punc, ktorý domácemu poháru chýbal. Aj do Košíc ich prišlo z Trnavy možno štyri tisíc a urobili tú pravú futbalovú atmosféru. Všetci napokon odchádzali smutní a sklamaní.
Najviac boli sklamaní a zúfalí hráči po poslednom hvizde. Je to ako keď horolezec príde takmer na vrchol osemtisícovky, ale kvôli počasiu ho nedosiahne. Spartakovci boli tesne pod vrcholom. Nedoviezla ich tam helikoptéra, vyšliapali si to a oddreli. Tri roky v tejto súťaži neprehrali a aj v tom 24. zápase boli lepší, futbalovejší, len nie tí šťastnejší.
Právom môžu byť na to, čo dokázali pyšní, hoci teraz prevláda najmä sklamanie. Finálový výkon ocenili aj fanúšikovia, ktorí videli, že nie vždy ten lepší musí vyhrať. Je to stále len hra a má svoje úskalia. Nikto na ihrisku v bielom drese však zápas neodflákol a za to zaslúžia všetci potlesk. A ako povedal po zápase kapitán Martin Mikovič, jedna séria sa skončila, môže sa začať druhá.
Stále je tu liga a hoci sa nepodarilo v predstihu zabezpečiť si pohárovú miestenku, spartakovci nechcú v Európe chýbať ani toto leto, aby mohli svojimi fanúšikom dopriať ďalšie nezabudnuteľné futbalové zážitky na štadiónoch. Futbal sa hrá najmä pre nich a preto, aby sa emócie mali s kým zdieľať. Bez nich sú tituly a poháre len kulisou vo vitrínach.
Pozrite si bezprostredné reakcie spartakovcov po finálovom zápase: