Mar 24, 2025 |
News
Príbeh magických červeno-čírnych farieb futbalového klubu z Trnavy siaha hlboko do histórie. Vráťte sa do nej spolu s nami v krátkom článku z pera JUDr. Stanislava Michala – predsedu Rapid Grupo Trnava.
V meste už existoval jeden klub, Š.K. Trnava, ktorý vznikol v roku 1922 po zlúčení Čs. SK Čechie a Čs. ŠK. Zložený bol prevažne z časti príslušníkov miestnej vojenskej posádky a českých štátnych zamestnancov. ŠK nosil mestské žlto-modré farby. Svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej City Arény, vtedy to bolo futbalové ihrisko v záhrade pána Schulza za bývalou strelnicou (v súčasnosti budova Okresného súdu), ktorú s veľkými ťažkosťami získal do árendy na dlhšiu dobu ešte Čs. ŠK. Nadvláda ŠK však netrvala dlho.
ŠK reprezentoval len určitú skupinu ľudí a na chode klubu sa nemohli podieľať aj ľudia z robotníckej triedy. Dochádzalo k vážnym rozporom, ktoré podnecovali sociálne a národnostné rozdiely a intrigy v klube. Situácia vyvrcholila, keď sa v októbri 1924 vrátili niektorí hráči bývalého VASAS-u z vojenskej prezenčnej služby a nenašli v ŠK možnosti uplatnenia. Došlo k viacerým informatívnym schôdzkam v kaviarni trnavského hotela Baxa (dnes Pepe pasáž) a po organizačnej príprave vznikol vo štvrtok 19. marca 1925, na Jozefa, nový robotnícky futbalový klub Š.K. Rapid Trnava. Predsedom klubu sa stal Dr. Hugo Matzner, čestným predsedom Štefan Bábik.
Medzi 30-timi zakladateľmi a funkcionármi bol napríklad ako pokladník aj Ján Malatinský, otec Antona „Tonibáči“ Malatinského, ktorý mimochodom neskôr v Rapide v období od roku 1935 aj hral. Rapid napriek problémom súvisiacich s ihriskom, pretože mu z konkurenčných dôvodov vedenie ŠK nehodlalo prepožičať svoje ihrisko, našiel nakoniec domov na Tulipáne za stanicou ČSD (dnes budova Pošty 2), keď mu pozemok odhlasovala mestská rada. Slávnostné otvorenie sa konalo 6. júla.
Súperom Rapidu bolo vychýrené mužstvo PTE Bratislava. Rapid nastúpil vo svojich vodorovne pruhovaných dresoch v červeno-čírnych farbách, ktoré sa aj pri neskorších viacnásobných fúziách trnavských klubov preniesli až na Spartak. Pred na tie pomery veľkou návštevou (cca 2000 divákov), podľahol Rapid 1:2. Rivalita medzi ŠK a Rapidom bola obrovská.
Priaznivcom ŠK sa hovorilo „eškári“ a priaznivcom Rapidu „rapidisti“. Vzájomné zápasy sa tešili obrovskej návštevnosti. V lete 1939 prišlo k zlúčeniu oboch klubov. Nepresne sa uvádza, že sa tak stalo za účelom vytvorenia silnejšieho a kvalitnejšieho klubu. Realita je však iná. Zatiaľ, čo sa Rapid tešil v Trnave mimoriadnej popularite, ŠK bojoval s obrovskými finančnými problémami a neplatil árendu. Tak dostal od záhradníka Schulza ultimátum, že ak nesplatí svoje dlhy, pozemok na ktorom sa nachádzalo aj futbalové ihrisko rozparceluje a rozpredá. Tak vedenie ŠK napriek rivalite, požiadalo o pomoc svojho úhlavného nepriateľa Rapid. Ten, keďže bol v tom období už o dosť populárnejší a mal oveľa viac priaznivcov aj finančných prostriedkov, dlh vyplatil a kluby sa zlúčili.
Nakoľko si však vo vojnových časoch nemohol klub ponechať názov Rapid, prijal už predtým používaný názov TŠS (Trnavský športový spolok), ktorý od roku 1909 existoval ešte ako NSE (Nagyszombati Sport Egylet). Ale svoje červeno-čírne farby si zachoval. Rapid obetoval vlastné meno a budúcnosť, zachránil však futbalový stánok, na ktorom neskôr vyrástol štadión Antona Malatinského. Nebyť vtedy Rapidu, nestála by dnes City Aréna. Vďaka Rapid za farby a vďaka Rapid za štadión!
1925 – 2025
