Martin Škrtel sa nikdy netajil sympatiami k trnavskému klubu, s ktorým ho až do minulého leta nič nespájalo. V časoch, keď patril medzi lídrov v slávnom FC Liverpool asi málokto veril, že by raz takýto futbalista mohol hrať v spartakovskom drese. Keď však po osem a pol roku prestúpil do Turecka a neskôr skončil vo Fenerbahce Istanbul, začali fanúšikovia veriť. Každé prestupové obdobie sme spoločne dúfali, že už teraz to musí prísť. Martin však bol hráč, o ktorého mali stále záujem aj v kvalitnejších ligách a jeho záver kariéry bol v nedohľadne.

Všetko sa zmenilo vlani v lete. Martin Škrtel sa práve zotavoval z ťažkého zranenia roztrhnutej achilovky a nechcel, aby jeho posledným zápasom bol ten, ktorý opustil v bolestiach a na nosidlách. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa dokázal dostať späť a v júli splnil svoj sľub.

Až do podpisu zmluvy tomu akoby nik nechcel veriť. Veď koľko futbalistov s takýmto životopisom behalo po slovenských trávnikoch a koľko z nich malo na sebe trnavský dres? Spartakovci naposledy takto dychtivo čakali na návrat Mira Karhana.

Ani jeho noví spoluhráči nevedeli čo a koho majú čakať. Príde futbalová celebrita? Bude mať špeciálne zaobchádzanie? Ako sa k nemu správať? Keď prišiel do kabíny, mladší váhavo rozmýšľali či a ako ho osloviť. Aj tu ukázal Martin Škrtel svoju charizmu, nadhľad a najmä pokoru. Žiadne špeciálne zaobchádzanie nestrpel, okamžité tykanie aj hráčmi, ktorí by mohli byť teoreticky aj jeho deťmi a pokorne sa zaradil do šíku k ostatným hráčom. Svoje odslúžené roky a skúsenosti využíval iba na to, aby sa o ne delil. Pre Tummu, Kóšu, Čurmu, ale aj pre mnohých ďalších to bola vysoká stopérska.

Na prvý zápas nastúpil Martin Škrtel 17. septembra na domácom trávniku proti Seredi. Vyhrali sme 2:0, podobne ako ďalšie tri zápasy na nulu. Prvý gól inkasoval Spartak so Škrtelom až po piatich zápasoch od Senice. Dovedna ich v lige dostali spartakovci v čase, keď bol Škrtel na ihrisku iba šesť, z toho polovicu v nevydarenom domácom zápase proti Ružomberku.

Zvláštnou kapitolou boli derby so Slovanom. To prvé po jeho comebacku mohlo byť výnimočné. V tabuľke boli obaja rivali plece pri pleci, na tribúnach bola vypredaná vtedy povolená polovica štadióna. Pokazilo ho nielen jemu zopár desiatok pseudofanúšikov, ktorých futbal ani nezaujímal. V odvete, už na jar, bol Martin ústrednou postavou pri bezgólovej remíze. Ďalšie domáce derby v nadstavbe mu pre zmenu pokazil rozhodca Glova unáhlenou červenou kartou po hodine hry. Odveta na Tehelnom poli bola zasa v prospech Slovana, ktorý už bol istým majstrom a na výhru mu stačil aj jeden gól zo 17. sekundy.

To už bolo jasné, že o týždeň sa bude konať aj piate derby, finálové. Tentoraz pohárové a znova v Bratislave. V Slovenskom pohári nastúpil Martin Škrtel až v osemfinále v Košiciach a práve tam strelil svoj doteraz jediný gól, čím sa stal historicky najstarším strelcom Spartaka. Hodinku si po zranení zahral aj v odvete v Senici, aby sa otestoval pred najdôležitejším zápasom sezóny.

Finálový zápas bol napokon taký, aký si ho Martin predstavoval a želal. Vo fantastickej atmosfére priviedol mužstvo na plochu ako kapitán. Gólovým hrdinom zápasu sa stal v predĺžení síce Azevedo, ale ústrednou postavou bol Martin Škrtel. Ako najstarší hráč na ihrisku odohral 120 minút v plnom nasadení a odmenou mu bola víťazná trofej.

Slovenský pohár nie je svojou dôležitosťou ani z ďaleka na úrovni anglického, či titulov z ruskej a tureckej ligy. Pre Martina mal však iný, emotívnejší význam. Oslavy v slovenskom tíme, s trnavskými spoluhráči a najmä s fanúšikmi, sú nezabudnuteľné chvíle.

Toto všetko sú okamihy, pre ktoré štvornásobný najlepší futbalista Slovenska zabúdal na čoraz častejšie bolesti. Achilovka držala, no platničky v chrbte sa ozývali hlasnejšie a nástojčivejšie. Napokon donútili Martina Škrtela urobiť závažné rozhodnutie, ktoré musí urobiť každý futbalista v kariére – oznámiť koniec. Isto sa nerodilo ľahko a o nič ľahšie sa ani nevyslovovalo. To pochopil každý, kto emotívne Martinovo vyjadrenie videl.

Slová sa cez guču v krku drali von len s námahou. Keď to Martin vyslovil na stretnutí s hráčmi, nastalo ticho. Dlho nikto nevedel čo na to povedať. Aj hráčom sa leskli oči, a tak ako neverili pred rokom, že Škrtel bude s nimi hrať, tak teraz nechceli veriť, že je koniec. Popoludní sa podobná situácia zopakovala na tlačovej konferencii, kde sa to prostredníctvom médií dozvedela verejnosť. Dlho nebola tlačovková miestnosť na štadióne taká zaplnená a zrejme nikdy nezažila, že po skončení oficiálneho programu všetci prítomní spontánne postojačky tlieskali futbalistovi.

V sobotu sa skončí jeden krásny príbeh. Do knihy kariéry Martina Škrtela sa napíše posledná kapitola. Sme privilegovaní tým, že to bude na Štadióne Antona Malatinského a že nám takýto futbalista venoval svoju poslednú sezónu. Poslednýkrát vybehne Martin Škrtel na ihrisko ako aktívny hráč, naposledy si pri nástupe vypočuje Il Silenzio a naposledy si vypočuje potlesk, keď bude z trávnika schádzať. Tak nech je ten potlesk počuť do širokého okolia, aby pripomenul všetkým, ktorí ho budú počuť, že mohli a mali byť na štadióne osobne. My, čo tam chýbať nebudeme, sa za slzy hanbiť nebudeme.