Dnes ponúkame druhú časť rozhovoru s trénerom Spartaka Michalom Gašparíkom po skončení sezóny. Môžete sa v ňom dočítať okrem iného aj:

  • ako vníma zvýšenú mediálnu pozornosť okolo svojej osoby
  • dobrá partia ešte nie je všetko a zápasy nevyhráva
  • menovité zhodnotenie jednotlivých hráčov zo širšieho kádra

Do akej miery sa na víťaznom ťažení podpísal úspešný štart v Zlatých Moravciach? Dva razy sme prehrávali a mohlo to dopadnúť aj inak. Myslíš, že v prípade prehry bola tá jar iná, resp. nakoľko?

Bol to prvý výrazný okamih v jarnej časti, pretože dovtedy toto mužstvo nedokázalo vyhrať, keď v zápase prehrávalo. Nám sa to podarilo a dvakrát sme otáčali zápas. To bol veľký impulz, ale aj keby sa nám to nepodarilo, nemyslím si, že by bola jar iná. Od prvého prípravného zápasu malo mužstvo konštantnú výkonnosť až do posledného zápasu v lige. Išli sme si svoje a darilo sa nám aj výsledkovo. Začiatok je vždy dôležitý. Tak, ako bol aj prvý domáci zápas so Žilinou, ktorý sme zvládli. Pred zápasom som do novín vypustil, že by sme chceli z domáceho štadiónu spraviť nedobytnú pevnosť. Média sa toho chytili a trochu som sa aj obával, že či som si nenabehol a aby sme na seba zbytočne nevytvorili tlak. Nakoniec nám to vyšlo a doma sme všetko vyhrali. Za výhru považujem aj posledný bod, ktorý sme doma potrebovali so Žilinou na miestenku v Európe.

Ty, ako aj všetci hráči, ste neustále prízvukovali, že základ úspechov je dobrá partia. Je to asi jednoduchý recept na úspech, ale ako ho dosiahnuť? Dá sa tomu nejako umelo pomôcť alebo to prosto musí do seba zapadnúť so šťastím samo?

Dobrá partia sama o sebe určite nestačí, ale je to dôležitý faktor. Za najdôležitejšie pokladám kvalitu jednotlivých hráčov, a potom je to daný herný systém, ktorý musí hráčom sedieť a mal by fungovať. Budovanie tímu je jedna zo súčastí práce realizačného tímu. Sú veci, ktoré idú samé a nepotrebujú ani zásah trénera, ale je veľa vecí, ktoré ja ako tréner dokážem ovplyvniť, nadstaviť a podobne.

Vhupol si ligy ako tréner z dorastu a vďaka úspechom si bol častým respondentom rozhovorov pre médiá. Neraz si odpovedal na množstvo rovnakých otázok, často boli mimo tému. Čo ťa z tohto pohľadu najviac prekvapilo alebo pobavilo? Ako to vnímaš? Je to otrava alebo to berieš ako profesionálnu povinnosť?

Pokiaľ je obdobie ako bolo teraz a sme úspešní, tak je to milé a nemôže to nikoho otravovať. Beriem to ako súčasť profesionálneho športu. Len si treba dávať pozor na všetko, čo sa povie, aby nevzniklo nedorozumenie. Pobavilo ma viackrát, keď novinári chceli v jednej odpovedi získať recept prečo sa Trnave na jar tak darí, čo za tým je a podobne. Veľmi ťažko sa na toto odpovedalo a nikdy som nevedel, čo mám presne povedať.

Milan Ristovski sa dostal do reprezentácie Severného Macedónska a možno si zahrá na Eure. Videl si vo svojom tíme hráčov, ktorí by si tiež podľa teba zaslúžili pozornosť reprezentačného trénera? Napríklad Koštrna končil sezónu vo výbornej forme...

S Kikom som sa bavil pred nomináciou na Euro a povedal som mu, že si nemyslím, že dostane pozvánku už teraz, ale až v ďalšom cykle. Na reprezentáciu nemôže stačiť vydarená polsezóna. Tá výkonnosť musí byt dlhodobejšia a ja verím, že práve v Koštrnovom prípade to tak bude. Napríklad ani v 11-ke Fortunaligy sa ani jeden náš hráč neobjavil. Pritom v jarnej časti mnohí hráči výkonnostne prevýšili tých, čo sa tam nakoniec dostali. A tiež je to iba v tom, že na také ocenenie potrebujete dlhodobejšiu výkonnosť počas celého ročníka.

Ako tréner prichádzaš k mužstvu s určitými zámermi, ako by sa chcelo mužstvo pod tvojím vedením prezentovať. Do akej miery sa ti podarilo svoje zámery preniesť do praxe, prípadne, čo sa nepodarilo a prečo?

Od prvého momentu mužstvo veľmi rýchlo reagovalo na zmeny, ktoré som im podsúval. Za krátky čas sme dokázali zmeniť herný obraz mužstva ako celku. Z tohto pohľadu sa mi to ľahko hodnotí, pretože sme boli najlepší tím jari. Získali sme najviac bodov. Dostali sme najmenej gólov. Že tých bodov bolo až toľko, to prekvapilo asi každého a aj mňa. Ale napríklad to, že sme dostali najmenej gólov, tak to už bol konkrétny cieľ, ktorý som si pred začatím jarnej časti dal sám pre seba. Veril som, že môžeme mať výrazne lepšie čísla v defenzíve ako na jeseň a pritom hrať ofenzívnejšie. K tomu nám dopomohlo doplnenie kádra, ale aj daný herný systém. Na konci ligy máme po Slovane najmenej inkasovaných gólov a na jar sme to boli práve my, kto najmenej inkasoval.

Ako jeden z mála trénerov máš vyštudovaný aj „nefutbalový odbor“. Využil si niečo aj zo svojich poznatkov z tejto školy pri trénerskom remesle?

Mám dvoje štátnice z psychológie a pedagogiky. To sú veci, ktoré ako tréner využívate dennodenne pri práci s kolektívom. Ale aj tak si myslím, že škola je jedna vec a určite v niečom napomôže, ale tréner by mal byť v prvom rade prirodzený a malo by to vychádzať z jeho vnútra.

Kostra mužstva sa pomerne ustálila. Trojica brankárov je spoľahlivá. Bol nejaký post, kde si cítil, že tam nevieš nájsť správneho hráča, resp. chýbala ti tam väčšia konkurencia?

Myslím si, že vedenie urobilo kus dobrej roboty pri vyskladaní mužstva. Pred jarnou časťou sa mužstvo správne doplnilo o kľúčových hráčov a v tíme bola aj solídna konkurencia. Brankári boli výborní a spoľahliví. Všetci vieme akú kvalitu ma Rusov a tento ročník to opäť dokazoval. Po nešťastnom zranení sa ukázali vo výbornom svetle aj Kamenár aj Takáč. Je obdivuhodné sledovať Ľuba, ktorý dlho nechytá a potom ide do bránky a pôsobí ako pôsobí. Domino prvýkrát z hry inkasoval až v poslednom kole v Dunajskej Strede, keď sme mali vylúčeného hráča. Svojej šance sa výborne zhostil. Kostra mužstva sa síce vykryštalizovala, ale prišli aj zranenia. Taký Twardzik odohral zápasy v stopérskej dvojici so všetkými stopérmi, čo tu v mužstve máme. Či vedľa neho nastúpil Anthony alebo Grič, Tumma alebo mladý Kóša, tak vždy nám to fungovalo. Na krajoch sa dostali do fantastickej formy Koštrna a Mikovič, ale aj pri ich neúčasti ich dokázali adekvátne nahradiť Turňa alebo Trajkovski a tiež nesklamali a boli prínosom. A to som celkom „odpísal“ Tsaousisa, ktorý, ak by bol naším hráčom, tak dostane oveľa viac priestoru, pretože je to pracovitý a charakterný hráč, ktorý má potenciál.

V stredovej formácii sme mali tiež dostatočnú konkurenciu. V systéme 4 - 3 - 3 sme dokázali odohrať ofenzívne ladené zápasy, aj keď sme napríklad hrali s trojicou hráčov ako je Savvidis, Bukata, Grič, čo v podstate môžu byť všetci traja na defenzívnej šestke. Pridanou hodnotou boli hráči ako Vlasko a Iglesias, ktorí zase dokážu zmeniť dianie na ihrisku svojím kreatívnym umením. Pre mňa bolo najdôležitejšie, že všetci pracovali v systéme a pre tím. Pred štartom súťaže sa písalo ako Vlaskovi treba prispôsobovať systém hry. Ale týmto smerom sme nechceli ísť. A Jano pochopil, že nie my jemu, ale on nám sa musí prispôsobiť a bolo to aj vidieť na jeho výkonoch. Každý jeden zo stredových hráčov dokáže v zápase odbehať okolo 12 km, musí mať vyváženú ofenzívu aj defenzívu a vedieť vyhrávať osobné súboje. K nim môžem doplniť aj napríklad Benoviča alebo Kolesára, ktorí sú veľmi pracovití hráči a vždy to na ihrisku odmakajú.

Útočnú formáciu sme mali veľmi mladú. Yusuf aj Cabral majú 19 rokov a Ristovski 23. Som rád, že sa nám podarilo nájsť pozíciu v mužstve pre Yusufa, pretože on nie je ani typický útočník alebo desiatka, kde ho dávali predtým tréneri, ale nie je ani typické krídlo, hoci nám sa tam uplatnil a jeho produktivita nám výrazne pomohla. Cabral má pred sebou veľkú budúcnosť a verím, že bude robiť tie správne kroky, ak by aj neostal v Spartaku. Ristovskemu sme dali my šancu po dlhodobom zranení a prvýkrát naskočil až v zápase v Nitre. Od tej doby nám začal našu dôveru splácať. Verím, že sa upíše Trnave, pretože jeho prínos by bol ešte väčší v ďalšom ročníku. O konkurenciu na krídlach sme prišli dlhodobým zranením Yaoa a Godinha, čo je škoda. A u Johnsona otvorene poviem, že som čakal väčšiu pracovitosť a až potom by si zaslúžil väčší priestor na ihrisku. Stanko Olejník nám začal jar vo výbornej forme, ale potom ho pribrzdili zranenia a tiež je to hráč, ktorý musí viac na sebe pracovať, aby sa presadil.

Ktoré herné činnosti boli najsilnejšími stránkami tímu podľa teba a kde máme rezervy?

Veľa sme pracovali na obrannej fáze a nácviku pressingu. Tu sme spravili veľa roboty a bolo to vidieť aj na ihrisku. Celkovo obranná fáza nám fungovala. Dostali sme 13 gólov, a keď som si ich analyzoval, tak tam neboli systémové, ale iba individuálne chyby. To je dosť podstatné pre mňa ako trénera. Sedemkrát sme uhrali čisté konto, ale zase päťkrát sme dostali po dva góly, takže tam sa vieme zlepšiť. Zmenili sme bránenie štandardných situácii a na jar sme nedostali ani jeden gól po rohu alebo po centrovanej štandardke z boku. Veľa sme sa venovali aj napájaniu hráčov v šestnástke a vyriešenie centrovaných lôpt a tam sme tiež boli úspešní. Iba jediný gól sme dostali po centri a to až v poslednom kole v Dunajskej Strede z hlavy Baliča. Prechodová fáza bola veľmi dobrá od začiatku sezóny a na ňu sme sa snažili iba nadviazať a využiť potenciál našich vrchných hráčov. Rezervy určite máme v hre do blokovej obrany, ale to sú veci, ktorým sa budeme postupne viac a viac venovať. V prvej šestke sme to až tak nepotrebovali, takže sme sa viac zameriavali na iné, podstatnejšie veci v tréningovom procese.

Po dvoch sezónach čaká Spartak pohárová Európa. Aké v nej máte ciele? Spartak bude v prvých dvoch predkolách nasadený, takže asi tieto dve prekážky by bolo dobré zvládnuť...

Tým, že je to konferenčná liga tak, áno, prvé dve predkolá by teoreticky mohli vyzerať tak, že budeme papierovo silnejším súperom. Ale potom si myslím, že to bude presne to isté, ako keď sú predkolá Európskej ligy. Budú tam silnejší súperi ako my a postup by bol veľký bonus. Určite sa ale nemôžeme sústrediť iba na Európu a nezachytiť začiatok ligy. To už sa párkrát v Trnave udialo a treba sa z toho poučiť a pripraviť sa aj na toto.