Dátum narodenia: 14. apríl 1946

Znamenie: Baran

Počet titulov: 5 (1968, 1969, 1971, 1972, 1973)

Počet ligových zápasov / gólov za Spartak: 165 / 35

Počet zápasov / gólov v európskych pohároch za Spartak (okrem SEP): 28 / 8

ZAČIATOK V TRSTÍNE A HOLÍČI

S futbalom začínal v rodnom Trstíne, no nebol to futbal organizovaný, ale skôr školský, či uličný. Bol menšej postavy, vrtký a rýchly. Po skončení ZŠ odišiel ako učeň do US v Holíči, kde sa vyučil v profesii „opravár poľnohospodárskych strojov.” V sedemnástich rokoch bol ostaršený a začal hrávať 4. ligu za áčko Holíča. Historický a rozhodujúci sa mu stal priateľský zápas Iskra Holíč – ČSSR „A” pri príležitosti 50. výročia založenia klubu. Bolo to na jar 1964. Za reprezentáciu chytal legendárny Vildo Schrojf. Stano hral výborne, dal Schrojfovi gól a to sa cenilo naďaleko. Akýsi verný futbalový fanúšik vedel, že Spartak Trnava postupuje do I. ligy a tréner Malatinský hľadá do svojho mužstva práve takéto zdravé dedinské talenty. A tak v lete 1964, keď sa Spartak vrátil do najvyššej súťaže, prišiel do Trnavy aj Martinkovič. Ligový futbal bol však náročnejší, preto Stano občas hrával, i nehrával a preto na ZVS v lete 1965 nastúpil len do treťoligovej RH Sušice. Neskoršie bol prevelený do RH Cheb.

VÍŤAZSTVO V SEP SPOMIENKY NA TROCH TRÉNEROV

Návrat do Trnavy, po skončení ZVS, bol v roku 1967 bombastický z pohľadu okamžitého zaradenia do základnej zostavy. Tréner Malatinský mal pred finálovými zápasmi SEP s Újpesti Dózsa pre zranenie hráčov problémy so zostavou. Preto sa po dvoch tréningoch rozhodol zaradiť do mužstva na pravé krídlo Martinkoviča a do brány Kozinku. Obaja hrali doma i vonku, svoje miesta si zastali nad očakávanie a tak pomohli Spartaku získať cennú trofej pre víťaza SEP po výsledkoch 2:3 v Budapešti a 3:1 v Trnave. Bol to impozantný vstup do základnej zostavy Spartaka. Anton Malatinský bol pre Stana obrovskou autoritou, človekom, ktorý výrazne ovplyvnil jeho výkonnostný vzostup. Výborné spomienky má i na trénerov Hucka a Šveca.

NEZABUDNUTEĽNÁ VÝHRA S BOTAFOGOM V MEXIKU

Medzi najkrajšie a najatraktívnejšie zápasy radí stretnutie Spartak – Botafogo (3:1) v Mexiko City na Aztéckom štadióne, na turnaji Pentagonal. Stano dal tretí gól Spartaka. Uvoľnil sa z pravého krídla medzi obrancami, naznačil zo streleckého uhla prihrávku dozadu, ale vystrelil a dal fantastický gól, pretože brankár pri pohybe za loptou odkryl kúsok priestoru a Stano zavesil loptu prudko medzi hlavu, bočnú i vrchnú tyč do siete. Po zápase brankár Botafoga gratuloval Martinkovičovi a venoval mu čapicu.

SEDEM ROKOV V SLUŽBÁCH SPARTAKA

Pravé krídlo, rodák z Trstína, prišiel do Trnavy v lete 1967. Prvý ligový zápas za Spartak odohral na jeseň 1967 doma proti Sparte Praha, Spartak vyhral 3:2. Vzápätí sa zapísal prvý raz medzi strelcov, keď skóroval v Žiline a gólom sa postaral o remízu 1:1. Hral vo víťaznom finále SEP 1967 (Dózsa Újpest 3:1). Dva góly strelil v SEP (Željezničar Sarajevo, Vardar Skopje).

So Spartakom vybojoval všetkých 5 titulov majstra – 1968, 1969, 1971, 1972, 1973. V európskych pohároch odohral 28 zápasov a strelil 8 gólov (Lausanne Sports d + 1g • 2x Torpedo Moskva • 2x Steaua Bukurest • 2x Reipas Lahti + 2g • 2x AEK Atény • 2x Ajax Amsterdam • 2x Hibernians Paola + 1g • 2x Galatasaray Istanbul • 2x Olympique Marseille • 2x Hertha Berlin + 1g • 2x FC Köln • Dinamo Bukurest d • Anderlecht d • Derby County v • 2x Viking Stavanger + 2g • 2x Zarja Vorošilovgrad + 1g). Gól v Stavangeri bol 50-tym trnavským v UEFA.

Je víťazom ČS. pohára 1971 (Škoda Plzeň + 2g) a Slovenského pohára 1971 (Slovan Bratislava). Päť gólov strelil v SP (Baník Prievidza, TS Topoľčany, Dukla Banská Bystrica, SKS Petržalka, Strojárne Martin). Za Spartak zohral 165 ligových stretnutí a dal v nich 35 gólov. Posledný trnavský duel odohral na jeseň 1974 na Pasienkoch, kde Spartak podľahol Interu 1:3.

DISKUSIE S TRNAVSKÝMI DIVÁKMI

Pri spomienke na trnavských divákov to bol väčšinou ich obdiv a aplauz hráčom. Rád s nimi diskutoval, vysvetľoval. Vždy bol nadšený priaznivcami, ktorí mužstvo doslova hnali do maxima výkonnosti. „Obdivoval som však aj tých, najmä dôchodcov, ktorí chodili na takmer každý náš tréning a doslovne fandili hráčovi, či mužstvu. Oni nás „hecovali” i keď často sme už boli veľmi unavení pri hre proti sebe, ktorá bola až na záver tréningu. Ich potlesk, či pokrik nám dodával sily. Manželka Gitka chodila na všetky zápasy, držala palce a bola vždy futbalovým priateľom v dobrom i zlom. Stano má dve dcéry, z ktorých Ivetka je hudobne nadaná a bola úspešná i na súťažiach na úrovni Slovenska. Počas aktívnej futbalovej činnosti nemal žiadne väčšie zdravotné problémy, až teraz, v dôchodkovom veku, pociťuje problémy a bolesť v pravom bedrovom kĺbe a občas si musí pomáhať stareckou palicou.

KAPITULOVAL AJ VIKTOR

Veľmi rád spomína na futbalové situácie, keď veľkí brankári kapitulovali po góloch vzrastom malého Martinkoviča. Z úsmevom spomína hlavne na výrok Iva Viktora: „To je ostuda, práve ten najmenší ma prekoná hlavou. ”Bolo to na jar 1969 v zápase Dukla – Spartak na pražskej Juliske a týmto gólom Trnava vyhrala 1:0. Stano dal tých gólov hodne, za Spartak v lige 35 v 165 zápasoch a nikdy sa nebál dať hlavu tam, kde iní váhali s nohou.

NA ZÁVER ASISTENTOM V SENICI

V Trnave skončil Martinkovič na jeseň 1974, keď nastúpil v posledných dvoch ligových zápasoch vonku, v Žiline (dal i gól) a na Interi. Konkurencia mladých hráčov, najmä Masrnu, bola veľká. Do Senice, ktorá hrala 2. ligu a kam to mal takpovediac cez kopec, známu Bielu horu, prišiel ako hrajúci tréner v lete 1977. Dva roky bol asistentom tamojšej trénerskej legende Fridovi Huttovi, potom prišiel na post trénera spoluhráč z Trnavy Šabla Jarábek. Stano Martinkovič prežil päť pekných a úspešných futbalových rokov, Senica hrala v popredí druholigovej tabuľky. Súčasne pracoval v podniku Slovenský hodváb Senica ako majster odborného výcviku a po dlhé roky trénoval a viedol učňovské družstvo SH Senica.

K životnému jubileu „Dubákovi” srdečne blahoželáme a prajeme hlavne dobré zdravie do ďalších rokov!