Včerajší zápas mal snáď iba jednu chybu – nemohli ho vidieť fanúšikovia naživo, priamo na Štadióne Antona Malatinského. Iskra, ktorá by z hráčov preskočila na tribúny by naisto zapálila oheň pravej futbalovej atmosféry. Tá by mohla beztak kvalitný zápas dostať do ešte vyššieho levelu. Hráčom slúži ku cti, že tentoraz sa dokázali namotivovať aj bez prítomnosti svojich priaznivcov, od začiatku Žilinčanov zvierali na ich polovici a prvý gól mohol padnúť už v úvodnej minúte.

„Asi aj ľudia pred televízormi museli vidieť tie emócie a ako sme do toho dali všetko. Od začiatku sme šliapali ako kolektív a každý bojoval. Tie situácie od začiatku mohli skončiť gólom. Nakoniec prišli aj ďalšie šance, góly, víťazstvo, aj keď nás bolo o jedného menej...klobúk dolu,“ tešil sa po zápase Martin Mikovič, ktorý si ako jediný z kádra pamätal ešte predchádzajúcu výhru nad Žilinou v roku 2016.

Spartak má výborný úvod jarnej časti a tréner Michal Gašparík prežíva rozprávkový vstup do seniorského futbalu. Štyri víťazstvá zo svojich prvých zápasov sa v Spartaku naposledy podarili El Maestrovi. Aj hráči cítia, že sa niečo zmenilo, no tí skúsenejší držia nohy na zemi. „Je to príjemné, keď sa vyhráva. Hlava inak pracuje, aj sa lepšie trénuje a je iná atmosféra. Samozrejme, nechceme, lietať v oblakoch a myslieť si, že teraz porazíme každého. Útočíme zozadu a možno si na nás nikto nedáva až taký pozor. V kabíne sme teraz viac ako rodina. Tréner je Trnavčan, vie ako to tu chodí a viac nás stmelil,“ priznal Martin Mikovič, ktorý je napriek tomu príjemne prekvapený, že trnavský stroj šliape ako hodiny. „S tým asi nikto nerátal. Je za tým dobrá príprava, systém, ktorý je vidno. Dúfam, že budeme takto pokračovať a ktovie, kde sa nakoniec zastavíme.“

Mikovič začal v Spartaku ako ofenzívny futbalista, ktorý naháňal obrany súperov, strieľa góly, nahrával na ne, no postupom času sa stiahol viac dozadu. V Poľsku sa udomácnil na poste ľavého obrancu a zdá sa, že po jesenných experimentoch si našiel svoje miesto opäť. Proti Žiline bol snáď všade, operoval na veľkom priestore na ľavej polovici ihriska. Prihral na prvý gól, druhý padol po rohu, keď brankár vyškriabal jeho delovku z diaľky. „Mám obrovskú radosť, že Yusuf dal dva góly. Stále si ho doberáme, že je defenzívny útočník. Dnes sa ukázal v plnej paráde. Na druhej strane ma teší ma aj to, že sme dostali iba jeden gól, hoci zo situácie, z ktorej sme ho dostať nemali. No potom už Žilina žiadnu vyloženú šancu, snáď s výnimkou hlavičky Jibrila, nemala. A to sme hrali o jedného menej.“

Gólovým hrdinom bol nigérijský krídelník Bamidele Yusuf, ktorý v tomto týždni oslávil svoje dvadsiate narodeniny. „Je to nádherný pocit. Nikdy som neskóroval na domácom ihrisku a dnes sa mi to podarilo hneď dvakrát. Je to zároveň prvý dvojgólový zápas pre mňa, navyše sme vyhrali nad silným súperom v takomto zápase, takže som veľmi šťastný.“

Mimochodom, aj svoj prvý gól za Spartak strelil v minulej sezóne Žiline, keď vyrovnával na 1:1. Trnava však prehrala 1:2. V tejto sezóne strelil góly na ihrisku Senice, Pohronia a Serede v Zlatých Moravciach. Teraz sa konečne dočkal aj v Trnave a s piatimi gólmi sa vyrovnal Erikovi Pačindovi. Netají, že by chcel v tejto sezóne byť najlepším strelcom Spartaka. „Verím, že sa mi v ďalších zápasoch podarí pridať aj ďalšie zásahy, ktorými pomôžem mužstvu k víťazstvám. Vedel som, že sme nevyhrali nad Žilinou päť rokov a ukázalo sa, že to bol ťažký zápas. Bojovali sme počas celých deväťdesiatich minút a zaslúžili sme si tri body, ktoré sú pre nás dôležité. Sme tretí a tam chceme aj ostať, no musíme rovnako bojovať aj v nasledujúcich zápasoch, aby sme naplnili náš cieľ, ktorým je miestenka v pohárovej Európe,“ predstavil svoje ambície africký futbalista.