Spartak sa vo svojej histórii stretol s Pohroním po štvrtýkrát a ukazuje sa, že tieto zápasy majú väčšinou dramatický náboj a sú plné gólov a zvratov. V prvom vzájomnom dueli sme viedli 2:0, no domáci stihli v poslednej minúte vyrovnať. V odvete sme zasa prehrávali 0:2, no stihli sme v druhej polovici dokonať úplný obrat na 3:2. Tretí duel v tejto sezóne priniesol „obyčajnú“ remízu 1:1, no ten včerajší už opäť zapadol do koľají gólových obratov. Pohronie viedlo 1:0, prehrávalo 1:2, znova viedlo 3:2, aby konečnú remízu dal výsledku v poslednej minúte nadstaveného času Kyriakos Savvidis.

„Bola to posledná minúta a myslím, že všetci hráči, vrátane Doba boli natlačení v šestnástke. Pači dostal loptu a snažil sa s ňou niečo vymyslieť. Zrazu som videl, že letí ku mne, tak jediné čo mi napadlo bolo, aby som ju skúsil z prvej poslať na bránku. Nakoniec to zapadlo k tyčke a bol z toho vyrovnávajúci gól. Chcel by som tento gól na diaľku venovať mojej tehotnej sestre, ktorá žije v Nemecku a čaká chlapčeka,“ povedal po zápase grécky stredopoliar, pre ktorého to bol prvý gól v spartakovskom drese, ba aj v našej lige, nakoľko predtým za Michalovce nestihol skórovať.

Po prvom góle, navyše v posledných sekundách zápasu, zvykne strelcom lomcovať radosť a pozitívne pocity. Savvidis však bol veľmi nespokojný a bod, ktorý zachránil tesne pred posledným hvizdom rozhodcu, sa mu málil. „Vstúpili sme do zápasu veľmi zle, nehrali sme v prvom polčase vôbec dobre. Prehrávali sme súboje, nedokázali sme si vytvoriť žiadnu šancu a v prestávke sme prehrávali. V druhom polčase sme to zlepšili, ale podľa môjho názoru, keď vyhrávame 2:1, nemôžeme za desať minút dostať dva góly. Nakoniec sme získali v samom závere aspoň bod, ale to je málo. My sme Spartak a takéto zápasy musíme vyhrávať. Takže nakoniec vo mne prevláda hnev ako spokojnosť.“

Prvý polčas bol zo strany Spartaka veľmi nevydarený a nedokázal sa vysporiadať s vysokým napádaním domácich hráčov. V záložnej formácii sme takmer nemali loptu, a preto Norbert Hrnčár poslal po prestávke na ihrisko Ján Vlaska. Po jeho príchode sa obraz hry diametrálne zmenil. S loptou bol nebezpečný, vysúval krídelníkov do voľného priestoru a Trnava prebrala opraty zápasu do svojich rúk. Vlasko pripravil vyrovnanie a zakrátko utešenou strelou z diaľky strhol vedenie na svoju stranu.

„Keď ide striedajúci hráč na ihrisko za nepriaznivého stavu, tak hlavnou úlohou je niečo s tým výsledkom urobiť. Podarilo sa nám celkom rýchlo, ale po tom druhom góle akoby to z nás opadlo a nedokázali sme udržať ten level z úvodu. V predošlých zápasoch sme v týchto okamihoch hrali zle a postupne sme sa do toho dostali. Teraz to bolo presne naopak. Poľavili sme, prešli nám tam dva nebezpečné centre asi za pätnásť sekúnd a ten druhý bol gólový. Musíme pri našom vedení hrať jednoduchšie a bez chýb,“ povedal po zápase kreatívny hráč, ktorého mrzelo, že sme vedenie stratili. „Už keď sme to otočili, tak musíme byť také mužstvo, ktoré dokáže udržať priaznivý výsledok a hroziť z brejkov. Naopak, ešte sa to otočilo v náš neprospech. Osobne si myslím, že pri tom treťom góle bol faul na Doba. Keď sme vyrovnali na 3:3, tak sme mali radosť, ale potrebovali by sme ešte aspoň päť minút a myslím, že by sme dali aj štvrtý gól. Prevláda sklamanie, ale keď sa pozriem na ten zápas, že ďalšie šance boli na oboch stranách, tak berieme aj bod.“

Miernym pozitívom je fakt, že prvýkrát v sezóne dokázali spartakovci aspoň bodovať v zápase, v ktorom inkasovali prvý gól. Naopak, iba druhý raz sa im stalo, že neudržali vedenie v zápase. Paradoxom je, že aj ten prvý zápas bol s Pohroním.

Z dvojzápasu na ihriskách súperov doviezli hráči Trnavy štyri body a po tomto stretnutí majú úplne rovnakú bodovú bilanciu zo zápasov doma aj vonku, kde získali po desať bodov. Upraviť ju budú môcť už v najbližšom dueli, keď v sobotu od 16:15 hostia v šlágri kola Dunajskú Stredu.