V pondelok 5. októbra uplynulo dlhých dvadsaťpäť rokov, čo sa Trnavou rýchlosťou blesku rozšírila smutná správa, že v ranných hodinách navždy dotĺklo mladé srdce bývalého brankára a kapitána Spartaka, neskôr trénera spartakovských gólmanov Vlastimila Opálka. Nepomohla ani maximálna starostlivosť lekárskeho personálu traumatologickej kliniky nemocnice na Kramároch v Bratislave. Bol to následok ťažkej nehody internacionálov Spartaka cestou na zápas do Drnovíc. V ten osudný pondelok 18. septembra nezodpovedný vodič mikrobusu pri obci Čejč za Hodonínom nedal prednosť striebornému Mitsubishi, ktoré riadil Vlado Gerič a v ktorom sa ešte viezlo kvarteto Pepo Geryk, Alojz Fandel, Vlasto Opálek a Rudo Kramoliš (dnes už žijú len Fandel a Gerič). Najhoršie to vyzeralo s Gerykom, ale prvé správy hovorili, že všetci sa z toho „vylížu“. Aspoň to tak týždeň po nehode tvrdil sám Opálek, ktorý dokonca poskytol Trnavským novinám rozhovor. Vlasto mal ťažkú stehennú zlomeninu pravej nohy, k čomu sa pridalo aj slabé krvácanie do hrudníka. Bola potrebná operácia stehna a odpumpovanie krvnej zrazeniny z pľúc. A práve táto embólia spôsobila nečakané komplikácie. V pondelok 2. októbra 1995, keď Spartak v podvečer zvíťazil 2:1 na Interi a po 22 rokoch sa stal lídrom ligovej tabuľky, ho museli napojiť na umelú obličku. Lekári ho udržiavali v kóme a dýchal pomocou prístroja. K tomu sa pridali vysoké horúčky a vysoký krvný tlak. Vlasto bol v ohrození života a žiaľ tento posledný boj s neúprosnou smrťou prehral...

Narodil sa 7. februára 1959 v Trnave. V Spartaku hral od žiakov, s ktorými získal titul majstra Česko-Slovenska. Prešiel dorasteneckými kategóriami, až sa dostal do kádra ligového mužstva. V poslednom ligovom kole sezóny 1979/80, presnejšie 14. mája, ho v Trenčíne poslal do brány tréner Valér Švec. Trojminútový debut bol úspešný, Trnava vyhrala nad Jednotou 5:1. Nasledovala vojenčina v Dukle Prešov, po ktorej si Vlasto v ročníku 1982/83 zachytal v konkurencii Dušana Keketiho len jediný raz, na jar proti ostravskému Baníku. A chorého kolegu nahradil úspešne, Spartak vyhral doma 3:1. Po odchode Keketiho do Klagenfurtu sa stal Opálek trnavskou jednotkou na dlhých sedem sezón. Náhradníkov mu postupne robili Krchňák, Čaladík, Ecker a napokon Gabriška. Doslova hrdinom sa stal 19. júna 1985 v poslednom stretnutí ročníka v Prahe vo vršovickom Dolíčku. Bohemiansu stačil na zisk titulu majstra aj jeden bod, no spartakovci boli proti. Hrali za farby svojho klubu naplno a dokázali vyhrať 1:0. V 62. min našiel Vlasto výkopom svojho švagra Jožka Diana, ktorý nekompromisne skóroval. V závere nepomohli ani finančné sľuby vedenia „klokanov“. Z pripravenej oslavy majstra nebolo nič, titul získala Sparta. Opálek prekonal aj ťažké zranenie hlavy na jeseň 1987 v Prešove, keď domáci zranili za polčas jeho i Gabrišku a zápas dochytal Gabriel. V najvyššej súťaži odchytal Vlasto za Spartak úctyhodných 176 zápasov, čo ho radí na historické tretie miesto za Keketim (309) a legendárnym Capanom Stachom (211).

Veľmi úspešným bol pre Opálka rok 1986, keď Spartak viedla dvojica trnavských majstrov, tréner Stanislav Jarábek a asistent Ladislav Kuna. Najskôr sa 14. mája v Prievidzi tešil zo zisku Slovenského pohára, keď Trnava gólom Belanského vyhrala nad Žilinou 1:0 a o mesiac 22. júna v baníckej Jelšave ako kapitán preberal aj Česko-Slovenský pohár. Favorizovaná Sparta viedla pred vypredaným štadiónom (6513 divákov) gólom Chovanca, po obrátke Gašparík z jedenástky vyrovnal a o trofeji rozhodovali po predĺžení až penalty. Jednu z nich úspešne premenil aj Vlasto, keď prekonal Stejskala. A tú rozhodujúcu Opálek sparťanskej ikone Honzovi Bergerovi vyrazil! Po 4:3 ako prvý zdvihol zaslúžene trofej nad hlavu. Bol to veľký deň Vlasta Opálka. Po 11 rokoch sa tak Spartak dostal na európsku scénu, v PVP dostal za súpera VfB Stuttgart. V prvom stretnutí 17. septembra na Neckarstadione pred 20 500 divákmi privádzal Vlasto hráčov VfB do zúfalstva a udržal si čisté konto až do 88. min, kedy ho po nafilmovanom páde známeho nemeckého legionára a súčasného trénera Jürgena Klinsmanna z vymyslenej jedenástky prekonal Karl Allgöwer. Bezgólová remíza v odvete 1. októbra znamenala pre Spartak v súťaži stop.

Od leta 1990, keď Spartak po 26 rokoch z ligy vypadol, pôsobil Opálek v rakúskom SC Schwechat, no znova sa vrátil tam, kam patril. Na post asistenta trénera Peczeho, do funkcie trénera brankárov. Rodom, telom i dušou „Trnafčan“, otec dvoch dcér (Denisy amladšej Simony), dodnes chýba celej rodine – matke, manželke, sestre, všetkým spoluhráčom, množstvu priateľov a veľkému táboru priaznivcov Spartaka. Dvadsaťpäť rokov je dlhá doba, ale krátka na to, aby sa na „taškého Trnaváka“ mohlo zabudnúť. Na cintoríne na Kamennej ceste spí svoj večný sen...