Zmluvu so Spartakom podpísal v deň pravoslávnych Vianoc a považoval ho za pekný darček. Čiernohorský útočník Petar Orlandič nastúpil po svojom príchode na Slovensko vo všetkých štyroch zápasoch. V nútenej ligovej prestávke sme sa s ním pozhovárali na rôzne témy. Ako sa aklimatizoval v Trnave, ako trávi čas počas karantény či ako si spomína na záver zápasu v Dunajskej Strede.


* Si skutočný futbalový svetobežník. Okrem rodného Balkánu si hrával v Portugalsku, na Malte, ale aj v ďalekej Čine či v Thajsku. Ako sa ti pozdáva na Slovensku a v Trnave?

- Všetky krajiny, mestá sú rozdielne. Ťažko sa to dá porovnávať, ale môžem povedať, že pre mňa je Trnava ideálne miesto. Je to pokojné mesto, s milými ľuďmi. Páči sa mi ako funguje klub, som veľmi šťastný, že môžem hrať za Spartak.


* Si tu ešte krátko, ale Trnava je futbalové mesto, ľudia futbalom žijú a hráčov na ulici spoznávajú. Neraz im doprajú pocit futbalových hviezd. Aké máš ty skúsenosti z Trnavy?

- Stalo sa mi párkrát, že ma ľudia vonku spoznali a prihovorili sa. Keď sa stretneme na ulici alebo niekde v kaviarni, tak sú veľmi priateľskí, chcú sa odfotiť, prehodíme pár viet, sú to príjemné stretnutia.


* Po tvojom príchode tréner Ricardo Chéu trocha prispôsobil herný štýl mužstva tak, aby čo najviac využil tvoje schopnosti na hrote útoku. Z krídel ti najčastejšie pomáhajú Yann Yao s Alexom Sobczykom. Ako si si zvykol na spoluprácu s nimi?

- Obaja sú veľmi dobrí hráči. Ale nielen oni dvaja. Myslím, že dobre komunikujeme a dokážeme hrať jeden za druhého, či už mám na kraji Alexa, Yanna alebo Rafaela Tavaresa. Keď niečo nacvičujeme na tréningoch, tak sa vieme dobre doplniť. Musím priznať, že sa mi s nimi na krídlach hrá dobre a verím, že z našej spolupráce bude mužstvo ešte viac profitovať.

* Na jar sme zatiaľ strelili iba tri góly. Ty sám si vyrovnával so Zlatými Moravcami, so Slovanom si vybojoval penaltu a spoločne ste napokon splnili cieľ a postúpili do lepšej šestky. Ako si spokojný s úvodom jari?

- Strieľať góly a bojovať v šestnástke súpera je moja úloha. Chcem odviesť čo najviac práce pre tím a byť užitočný. Som veľmi rád, že sa nám podarilo postúpiť do prvej šestky. Je rozhodne lepšie hrať náročné zápasy proti silným súperom ako sú Slovan, Dunajská Streda či Žilina. Verím, že momentálna situácia sa čoskoro upokojí a liga bude pokračovať. Bude super hrať týždeň čo týždeň takéto zápasy na našom štadióne pred výbornou kulisou, ktorú vedia vytvoriť naši fanúšikovia.


* Do posledného súboja v Dunajskej Strede si nezasiahol hneď od začiatku, lebo si mal svalové problémy, no tréner Ricardo Chéu ťa v závere poslal na ihrisko, aby si pomohol preťaženej obrane, keďže sme dohrávali v oslabení. Ako si vnímal tento dramatický zápas, v ktorom sa rozhodovalo o našom ďalšom pôsobení?

- Veľmi dobre sme začali od úvodných minút, dali sme rýchly gól a mali sme aj ďalšie šance. Určite sme v prvej polovici boli lepší ako Dunajská Streda. Potom sme prišli o vylúčeného hráča, ale udržali sme vedenie. Možno so šťastím, ale aj to niekedy potrebujete. V zápase so Slovanom sme ho nemali, keď sme zahodili penaltu, so Senicou sme pozahadzovali mnoho šancí. Proti Zlatým Moravciam sa k nám priklonilo v závere a neopustilo nás ani v D. Strede.


* Momentálne vyzeráš ako po pár kolách v ringu s Kličkom. Monokle pod oboma očami, tržná rana na čele. To sú pamiatky z posledného súboja...

- Nastúpil som v samom závere a počas súboja som v skrumáži utŕžil ranu do hlavy. Pre mnohých to možno vyzeralo nebezpečne, nehovorím, že to nebolo. Krátko po tom údere som na chvíľu stratil vedomie, potom som mal trocha problémy s rovnováhou, ale bol som nabudený a nevnímal som to príliš. Posielali ma do nemocnice, ale mali sme vylúčeného hráča, všetkým chýbali sily, tak som sa rýchlo pýtal späť na ihrisko, aby som pomohol brániť, veď sme veľmi potrebovali vyhrať. Až po zápase sme išli do nemocnice. Našťastie to nebolo nič vážne.

* Celým Slovenskom momentálne hýbe problém šíriaceho sa vírusu korona. Zatvárajú sa školy, rušia sa športové a kultúrne podujatia, ľudia by sa nemali zhromažďovať.

- Vnímam to ako celosvetový problém. Uvidíme aký to bude mať priebeh a rešpektujem všetky opatrenia, ktoré ho pomôžu zastaviť. Dúfam, že sa to čoskoro upraví a život sa vráti do normálu. Mne osobne prestávka padla veľmi vhod, lebo by som aj tak kvôli tržnej rane na hlave nemohol hrať. Aj ostatní si môžu doliečiť zranenia a dať sa fyzicky dohromady.


* Spartak hneď po poslednom zápase pristúpil k ráznym opatreniam a zrušil tréningový proces vo všetkých kategóriách. Pripravujete sa individuálne. Ako tráviš svoje dni?

- Trénujeme individuálne, aby sme ostali v kondícii. Nestretávame sa osobne, dostal som plán tréningu, ktorý dodržiavam, priamo pod oknami mám ihrisko, kde chodím trénovať. Okrem toho cviky v posilňovni, aby som nestratil silu. Priateľka odcestovala domov, takže som teraz sám a chvíle si krátim najmä skladaním puzzle. Je to môj koníček, vždy si hotové zarámujem. Doma mám už celé steny obvešané.


* Ako vyzerá situácie v tvojej domovine v Čiernej hore?

- Neviem, či je to stále pravda, ale zrejme len v mojej krajine ešte nie je zaznamenaný žiadny prípad korony. Šarapatí u nás však podobný vírus chrípky, na ktorý už zomrelo šesť ľudí, takže problémy sú všade. Som v dennom kontakte s rodinou, mamou, bratom, priateľmi, našťastie sú v poriadku.