Ďalší rozhovor nie je z kategórie trénerských, ale aj napriek tomu je s veľmi dôležitou osobou. Lenka Jurišičová je fyzioterapeutka a masérka mládežníckych tímov. Lenka je študentkou posledného ročníka Inštitútu fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Piešťanoch.

Fanúšikovia FC Spartak Trnava, ktorí poctivo sledujú facebook klubu, ťa mohli zahliadnuť na fotkách zo zápasov rezervy, ale aj z duelov U19. Si pridelená k jednotlivým mužstvám alebo si môžeš vybrať, na ktorý zápas pôjdeš?

Presne tak, mohli ma vidieť pri kategórii U19 a taktiež „B“ tíme, pretože som k nim pridelená. Zúčastňujem sa ich domácich i vonkajších zápasoch.

Si fyzioterapeut pre mládež, ale máš pridelenú primárne rezervu a U19-tku. Chodievaš napriek tomu aj s inými tímami?

Mimo zápasov spolupracujem hlavne s kategóriami U17, U19, B, ale ak ktokoľvek potrebuje moju pomoc, či už formou ošetrenia alebo konzultácie, všetci majú dvere otvorené. Snažím sa im pomôcť najlepšie ako viem a ako na základe vybavenia dokážem, či už ide o naše dievčenské hráčky alebo o mladších žiakov.

Stáva sa ti často, že si celý víkend z domu preč, pretože jeden deň povedz cestuješ s dorastencami na východ a ďalší s rezervou tiež niekam ďalej?

Odkedy pracujem v Spartaku, počas sezóny som preč skoro každý víkend. Pokiaľ sa teda jeden zo zápasov neodloží, čo sa stáva naozaj výnimočne, keďže harmonogram je časovo náročný.

Čo je tvoja práca cez zápas – je to len, keď sa niekto zraní, že vybehneš na ihrisko a ošetríš ho alebo je to aj niečo iné?

Starám sa hlavne o zdravotný stav hráčov pred, počas aj po zápase. Pred zápasom sa ich snažím riadne pripraviť, aby boli minimálne limitovaní zo zdravotného hľadiska, či už prekonali úraz alebo majú iné ťažkosti. Počas zápasu hráčom zabezpečujem dostatočný príjem tekutín, cez polčas riešime ľahké zranenia, športové masáže a uvoľňovanie. Ostatné je v rukách trénerov a hráčov.

Máš na starosti počas týždňa aj nejaké regeneračné veci pre hráčov, napríklad masáže alebo rôzne iné formy regenerácie.

Mimo zápasov chodím za mládežou trikrát týždenne, kedy si môžu dopriať regeneračnú masáž, snažíme sa riešiť ich zdravotné problémy, poúrazové stavy alebo prípravu na nasledujúci zápas. Keďže s niektorými kategóriami na zápasy nechodím, prídu deň vopred a vtedy spravíme to, čo sa inokedy robí v kabíne pred zápasom.

Na svojom profile na sociálnej sieti si zdieľala fotku s čerstvo dosiahnutým certifikátom. Vedela by si nám o ňom povedať viac?

Na to, aby sa človek presadil a dokázal robiť kvalitu, sa musí neustále vzdelávať. Mne futbal prirástol k srdcu, študujem ho od základov a na základe toho si vyberám vhodné kurzy a školenia, vďaka ktorým môžem prispieť k zlepšeniu kvality v oblasti zdravotnej starostlivosti, zlepšenia fyzického výkonu alebo v rámci regenerácie. Navštevujem školenia a športové konferencie. Prednedávnom som sa zúčastnila aj medzinárodného kurzu fasciálnej terapie pod vedením osteopatky a športovej fyzioterapeutky z Viedne, kde som sa dozvedela niečo nové o uvoľňovaní fasciálnych zmien, ktoré vznikajú po úrazoch, opakovanom preťažovaní, ale rovnako sa dajú využiť aj v rámci regenerácie, rekonvalescencie či zlepšovania somatického výkonu.

Spomenula si, že ti futbal prirástol k srdcu. Bavil ťa vždy a zaujímaš sa oň, a preto si hľadala takúto prácu v klube alebo si sa sem dostala viac-menej náhodou.

Všetci chceli pracovať so športovcami, ja som bola ochotná venovať sa bežnej populácii. Potom som dostala vďaka kamarátke možnosť vstúpiť do sveta futbalu. Chopila som sa šance, vykročila som zo svojej komfortnej zóny a skúsila to. Začala som pri futsale FC Spartak Trnava, tam ma oslovil vtedajší tréner „B“ tímu, ponúkol mi spoluprácu a dnes som tu.

Úprimne, futbal som moc nesledovala, pokladala som to skôr za mužskú záležitosť, surový a nie moc zaujímavý šport. Potom som prišla sem. Spoznala trénerov, hráčov, ktorí ma bez problémov prijali medzi seba a ja som postupne pochopila ako veľmi som sa mýlila. Uvedomila som si podstatu a dôležitosť kolektívneho športu a to hlavne v mladších kategóriách. Vidím, ako sa hráči učia rešpektu. Ako dodržujú určené pravidlá, ako si stanovujú ciele a učia sa nevzdávať. Sledujem akí sú disciplinovaní, zapálení a vytrvalí. Učia sa ako byť tímovými hráčmi, ako sa vyrovnať s prehrou a ako byť pokorní, keď vyhrajú. Mala som obrovské šťastie, od prvého dňa sa ma ujali úžasní ľudia, od ktorých sa stále mám čo učiť. Aj vďaka nim je toto všetko pre mňa jedna z najkrajších vecí, do ktorej som sa pustila, čo sa týka môjho profesionálneho života.

Máš ešte inú prácu? Dá sa to všetko bez problémov stíhať?

Okrem toho, že študujem, navštevujem počas týždňa rôzne zdravotnícke zariadenia, spolupracujem s regeneračným centrom Gravity Academy v Trnave a pred nedávnom som dostala ponuku od Tenisového klubu Empire Trnava. Teraz je pre mňa prvoradý Spartak, ktorému dávam prednosť pred všetkým ostatným. Náš klub a svoju prácu mám naozaj veľmi rada a vidím, že hráči, tréneri i vedenie sa snaží stále napredovať, čo mi je veľmi sympatické. To, že cítim záujem o mládež a vidím progres zo strany klubu, motivuje rovnako aj mňa na sebe ďalej pracovať a tým poskytnúť hráčom ešte odbornejšiu starostlivosť. Niekedy je naozaj problém všetko stíhať a zorganizovať si čas, ale ako sa vraví, kde je vôľa tam je cesta.

Stalo sa ti už počas práce v Spartaku, že si musela riešiť nejaké hororové zranenie?

Našťastie nie, ale viem aké ťažké zranenia sa vo futbale stávajú, preto sa snažím stále vzdelávať a učiť sa od skúsenejších. Aj kvôli týmto nepríjemným úrazom a na základe odporúčania začínam zaznamenávať zranenia našich jednotlivých mládežníckych kategórií a postupne vypracovávať štatistiky, aby sme vedeli o ich slabinách a ak bude možnosť a priestor, radi by sme popracovali na ich prevencií, aby tak hráči zlepšili svoju kvalitu a vyhli sa nebezpečiu opakovaných zranení.