Futbalisti Spartaka Trnava si po zápase s Pohroním mohli konečne schuti zakričať víťazný pokrik, ktorý po posledných zápasoch počúvali iba zo šatní súpera. O troch bodoch rozhodol v nadstavenom čase utešený priamy kop Kubilaya Yilamaza.

Bol to pre nás veľmi dôležitý zápas a potrebovali sme takéto víťazstvo. Boli sme pripravení s Markom Tešijom dvaja, Marko mi veril, povedal, že ho mám zahrať ja a teší ma, že sa mi to tak podarilo a bol z toho víťazný gól. Čo do tlaku to bolo možno ľahšie, ako keby to bola penalta. Keď dáš, si chvíľku hrdina, ale keby som nedal, zrejme by mi to nikto až tak nevyčítal,“ povedal po zápase šťastný strelec. V minulej sezóne najlepší kanonier Spartaka sa po zranení nemohol strelecky chytiť a snáď mu tento gól pomôže v sebavedomí a opäť bude hrozbou pre brankárov.

Pritom to dlho nevyzeralo, že by Spartak mohol proti Pohroniu prerušiť negatívnu sériu, počas ktorej prehral štyri ligové zápasy a vypadol z pohára. Po prvom polčase viedli hostia 2:0.

Výsledkovo to bola síce katastrofa, ale na ihrisku to nebolo až také tragické. Oni dvakrát zaútočili, dali dva góly. My sme dobýjali ich bránu, ale nevedeli sme nájsť kľúč k otvoreniu. Druhý polčas sme si povedali, že to zjednodušíme, začali tam lietať centre , výsledkom bol tlak a prvý gól. Verili sme do konca a konečne prišlo aj šťastíčko,“ odvetil kapitán Erik Grendel, ktorý priznal, že skorý gól im veľmi pomohol nakopnúť sa. Kľúčový bol prvý rýchly gól, ktorý prišiel pomerne včas, chytili sa aj diváci, ktorí začali veriť, pomohli nám a spolu sme to dotlačili k vytúženému víťazstvu.“

Naposledy sa Spartak tešil z víťazstva ešte v septembri, keď pomerne hladko zdolal Zlaté Moravce. Vtedy sa dvakrát presadil útočník Alex Sobczyk. Odvtedy Alex gólovo mlčal a jeho góly Spartaku chýbali, lebo ani nezabodoval. Rovnica Sobczykov gól – trnavská výhra platila znova až proti Pohroniu. Prehrali sme posledné štyri zápasy a ani po prvom polčase to nevyzeralo príliš na to, že by sa to mohlo zmeniť. Ukázali sme však morálku a najmä sme sa zomkli ako tím. Presvedčili sme sami seba, že všetko je možné, čo sa napokon na ihrisku aj ukázalo. Dali sme v druhej polovici tri góly a strhli výhru na svoju stranu.“

Fanúšikov presvedčí len zlepšený výkon

Vedenie klubu sa rozhodlo fanúšikov po nepresvedčivých výsledkoch pozvať na zápas za symbolické jedno euro. Napriek tomu ich neprišlo ani tri tisíc. Hádam to bude pozvánka aj do ostatných zápasov, aby nám fanúšikovia verili, že budeme bojovať do posledných okamihov zápasu. Viem, že sa im to posledný mesiac nepáčilo, ale verte, že nám tak isto, ale dnes sme hádam presvedčili, že si spartakovský dres zaslúžime nosiť,“ povedal Grendel a jeho slová potvrdil aj Yilmaz. „Je to len na nás. My hráči musíme urobiť viac, aby diváci prišli. Keď v ďalších zápasoch ukážeme hru, čo sme hrali v druhom polčase, tak príde aj viac fanúšikov na štadión.“

Situáciu vnímal aj strelec vyrovnávajúceho gólu Alex Sobczyk, ktorý si je vedomý toho, že len dobrý futbal a výsledky pritiahnu viac fanúšikov na štadióny. „Po takej sérii prehier je to celkom pochopiteľné, že ich neprišlo veľa. Nie je to pre nás lichotivé, ale je iba na nás, aby sme to zmenili. Dnes sme urobili prvý krok, ukázali sme, že vieme bojovať za Spartak a hádam ich v ďalších dueloch opäť získame na svoju stranu.“

V prestávke nepomohol krik, ale pokoj

Do druhého polčasu vybehol iný Spartak ako bol ten v prvom polčase. Mnohí si isto mysleli, že v šatni museli lietať hromy blesky. Kapitán však tieto dohady vyvrátil. Tréner bol pokojný a nezvyšoval na nás zbytočne tlak. Boli sme si vedomí, že sa to opäť nevyvíja dobre, ale dôležité bolo, že sme ostali pokojní a hrali sme v druhom polčase to, čo sme chceli. Hrali sme od začiatku na veľa prihrávok, ale takýto futbal nám zrejme nesedí. Musíme hrať v tempe, nátlakovo a to nám v druhom polčase išlo lepšie.“

Prečo však nedokážu hrať červeno-čierni celý zápas dobre nevie zdôvodniť ani strelec víťazného gólu. Stále si neviem vysvetliť, prečo hráme lepšie v druhom polčase alebo pridáme, až keď dostaneme gól. Chceme to zmeniť, ale zatiaľ sa nám to nedarí.“